Zostáva necelý mesiac na podanie odloženého daňového priznania
6. 6. 2024
Daňovníci, ktorí si dopriali viac času na podanie daňového priznania, musia svoju povinnosť splniť do konca júna. Daňovníci, ktorí si predĺžili lehotu na podanie daňového priznania (DP) k dani z príjmov o tri mesiace, musia svoju povinnosť splniť do konca júna. Opätovné predĺženie lehoty na podanie DP už nie je možné. Priznanie je potrebné nielen podať, ale daň aj zaplatiť, upozornila Finančná správa (FS) SR.
- Lehota na podanie odloženého DP a zaplatenia dane z príjmov uplynie 1. júla 2024, pretože 30. júna je nedeľa. „Finančná správa prijala za zdaňovacie obdobie roku 2023 na dani z príjmov doteraz od daňovníkov viac ako jeden milión daňových priznaní. Ďalších vyše 290.000 daňovníkov s predĺženou lehotou na podanie DP čaká táto zákonná povinnosť do konca mesiaca, ďalšiu možnosť na predĺženie lehoty na podanie DP už nemajú," uviedla hovorkyňa FS Drahomíra Adamčíková.
- Pokiaľ má daňovník zdaniteľné príjmy zo zdrojov v zahraničí a podal si do konca marca oznámenie o predĺžení lehoty na podanie DP, mohol si predĺžiť lehotu na podanie daňového priznania o šesť mesiacov, čo je do konca septembra tohto roku. Prípadný daňový preplatok vráti FS daňovníkovi, ktorý si predĺžil lehotu na podanie DP do 30. júna, najneskôr do 10. augusta. Tí, ktorí si predĺžili lehotu na podanie DP, môžu poukázať aj podiel zaplatenej dane v riadnom DP podanom v predĺženej lehote. Správca dane musí, za predpokladu, že sú splnené všetky podmienky, peniaze vybraným prijímateľom presunúť do troch mesiacov po predĺženej lehote na podanie DP.
- FS pripomenula aj možnosti daňovníkov, ktorí nemajú na zaplatenie dane dostatok financií. Tí môžu požiadať o odklad platenia dane alebo o zaplatenie dane v splátkach. Správca dane môže jeho žiadosti vyhovieť napríklad v prípade, ak by zaplatením dane bola ohrozená výživa daňového subjektu alebo osôb na jeho výživu odkázaných. Ďalším z dôvodov na umožnenie odkladu alebo splátok dane po častiach je, že došlo k poklesu príjmov, a to hlavne v dôsledku mimoriadnej situácie, ktorou je napríklad obdobie pandémie alebo živelná pohroma.
- Tretím dôvodom je, ak by zaplatenie dane zvýšilo platobnú neschopnosť daňového subjektu pri výraznom obmedzení alebo prerušení vykonávania podnikateľskej činnosti na základe prijatých rozhodnutí vlády SR. FS zváži aj iné preukázateľné dôvody vážneho charakteru, pre ktoré nie je možné daň zaplatiť. Daňový subjekt musí v žiadosti jednoznačne uviesť niektorú z podmienok, ktoré určilo Finančné riaditeľstvo SR, na základe ktorej žiada o povolenie odkladu platenia dane/platenia dane v splátkach. Okrem podstatných náležitostí je potrebné v žiadosti navrhnúť výšku splátok a lehotu ich splatnosti, respektíve lehotu odkladu.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Porucha elektronického systému na podávanie výkazov k DPH
22. 2. 2010
V posledných dňoch lehoty na podávanie súhrnného výkazu k dani z pridanej hodnoty zaznamenalo Daňové riaditeľstvo SR spomalenie a nedostupnosť elektronického komunikačného systému.
Tí, ktorí si nechali elektronickú registráciu DPH na poslednú chvíľu, na portáli daňovej správy nepochodili. Podľa stanoviska riaditeľstva na vine boli zmluvní dodávatelia informačných technológií pre daňovú správu.
V prípade, že možnosť, podať súhrnný výkaz je zmarená z dôvodov, ktoré nie sú na strane daňového subjektu, správca dane podľa hovorcu daňového riaditeľstva príslušnú sankciu neuloží.
Živnosť alebo obchodná spoločnosť
19. 2. 2010
Čo je výhodnejšie? Ak ste stratili zamestnanie a chcete rozbehnúť vlastný biznis, zvyčajne sa rozhodujete, ktorú formu podnikania si vyberiete. Zakladanie živností alebo obchodných spoločností sa v poslednom čase zjednodušilo. Rozhodnúť sa pre jednu z týchto foriem už také jednoduché nie je.
Zásadný rozdiel medzi týmito dvomi formami podnikania (teda živnosťou a spoločnosťou), je už v platení dane z príjmov. Kým živnostník platí 19-percentnú daň len z príjmov, ktoré mu odberatelia skutočne uhradia za dodaný tovar alebo služby, obchodné spoločnosti platia daň za všetky príjmy, bez ohľadu na úhradu. V tom majú živnostníci výhodu. Ďalšia výhoda živnosti je v tom, že živnostník si môže základ dane znížiť o nezdaniteľné minimum, obchodná spoločnosť už túto možnosť nemá. Okrem toho sú obchodné spoločnosti povinné viesť podvojné účtovníctvo, kým živnostníkovi stačí daňová evidencia alebo evidencia príjmov, prípadne jednoduché účtovníctvo.
Ďalšie odlišnosti sú v platení odvodov. Živnostníci platia všetky odvody z rozdielu medzi príjmami a výdavkami. Živnostník si od tohto rozdielu alebo vymeriavacieho základu môže odpočítať zaplatené poistné na účelové poistenie, životné poistenie alebo doplnkové dôchodkové poistenie.
Majiteľ obchodnej spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorý vo vlastnej spoločnosti zamestnaný nie je, nemusí z príjmov odvádzať odvody do Sociálnej ani zdravotnej poisťovne, tieto odvody však môže platiť dobrovoľne.
Výhodou obchodnej spoločnosti s ručením obmedzeným napríklad je skutočnosť, že podnikateľ ručí za vzniknuté záväzky iba do výšky svojho nesplateného vkladu. Živnostník naproti tomu ručí pri podnikaní celým svojím majetkom. Z hľadiska vysporiadania sa s prípadnými nesplatenými záväzkami je určite prijateľnejšia spoločnosť s ručením obmedzeným, vzhľadom na zatiaľ veľmi benevolentný zákon o konkurze a reštrukturalizácii.
K ďalším výhodám obchodných spoločností patrí marketingové hľadisko. Právnickú osobu zväčša vnímajú obchodní partneri i napriek obmedzenému ručeniu ako kapitálovo silnejšieho a podnikateľsky skúsenejšieho partnera, napriek tomu, že to nemusí zodpovedať pravde.
K výhodám živnosti zase patrí, že ohlásenie voľnej živnosti je dnes oveľa jednoduchšie a menej administratívne náročné ako založenie spoločnosti. Kým pri založení s.r.o. sa cena pohybuje minimálne na úrovni 500 až 1000 eur, pri živnosti je to 100 až 150 eur, podľa počtu živnostenských oprávnení.
Po absolvovaní prípravy a predložení podnikateľského zámeru môže začínajúci živnostník získať nenávratný príspevok od štátu. Pre začínajúceho podnikateľa, ktorý mesačný príjem dosahuje približne na úrovni 1000 eur, je výhodnejšie využiť formu živnosti, keďže si môže uplatniť štyridsaťpercentné paušálne výdavky a základ dane znížiť o nezdaniteľné minimum. Aj napriek tomu, že platí odvody, za uvedených podmienok dosiahne vyšší disponibilný príjem ako majiteľ s.r.o. a po určitom čase platenia odvodov je krytý zo strany Sociálnej poisťovne.
DPH a podnikatelia
18. 2. 2010
DPH upravuje zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Pri nákupoch tovarov a služieb majú možnosť na odpočítanie prípadne vrátenie DPH iba platitelia DPH. Zároveň však majú povinnosť pripočítať DPH k tovarom a službám, ktoré predávajú.
Podnikateľ, registrovaný ako platiteľ DPH je povinný podávať daňové priznanie k DPH podľa výšky obratu buď mesačne alebo štvrťročne (§ 77 odsek 1 a 2).
Daňové priznanie je podnikateľ povinný podať do 25 dní od skončenia zdaňovacieho obdobia (kalendárny mesiac alebo štvrťrok). Ak platiteľovi DPH vznikne daňová povinnosť, je povinný ju uhradiť v rovnakej lehote. Ak platiteľovi DPH vznikne nárok na vrátenie DPH, daňový úrad tak urobí do 30 dní od podania daňového priznania za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nárok vznikol.
Podľa výnimky (§ 79 odsek 2) bude podnikateľovi, ktorý je mesačným platiteľom DPH, vrátený nadmerný odpočet (nárok na vrátenie DPH) do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie (kalendárny mesiac), v ktorom nárok na vrátenie DPH vznikol, ak budú splnené zákonom stanovené podmienky.
Pri hľadaní práce už internet príliš nepomôže
18. 2. 2010
Pre negatívny vplyv hospodárskej krízy zažil internetový trh práce na Slovensku vlani najväčší prepad vo svojej histórii. Podľa údajov pracovného portálu Profesia.sk kríza priniesla prudký pokles ponúk práce od firiem a na druhej strane rekordný rast reakcií uchádzačov o zamestnanie. S uplatnením mali problémy najmä ľudia s nižšou kvalifikáciou a staršie ročníky. V uplynulom roku sa situácia na trhu práce vrátila takmer o päť rokov dozadu.
K prepadu zverejnených pracovných pozícií došlo v októbri 2008, keď cez portál Profesia.sk hľadali firmy zhruba 9 000 pracovníkov. Počet pozícií strmo klesal najmä do apríla, neskôr sa pokles zmiernil. Koncom minulého roka sa počet ponúk znížil takmer na úroveň piatich tisícok miest. Počet reakcií na pracovné ponuky sa naopak prudko zvyšoval. Vlani v októbri sa medziročne zvýšil o 153 percent a dosiahol číslo 250 000.
Podľa údajov portálu Profesia.sk ponuka práce v roku 2009 klesla v porovnaní s predchádzajúcim rokom zhruba o dve pätiny. Pracovných ponúk ubudlo vo všetkých odvetviach. Výnimku tvorilo zdravotníctvo, farmácie a sociálna oblasť. Najväčšie prepady záujmu o pracovníkov boli zaznamenané v hutníctve a baníctve, drevospracujúcom a strojárskom priemysle.