Jedným z paradoxov našej doby je skutočnosť, že najviac sa dá zarobiť a biede iných. Pravda, nie vždy sa možnosť zmení na skutočnosť.

Ľudí delíme na chudobných a bohatých, múdrych a hlúpych. Mať okolo seba samých chudobných je často deprimujúce. Ale mať okolo seba len samých hlupákov, to už radšej ísť do pekla. Je to síce miesto, kde neustále horí oheň, vo vzduchu je cítiť síru a ostanú sa tam všetci tí, ktorí zhrešili – cudzoložníci, modloslužobníci, pokrytci, nadutci a nehanebnice. Ale všimnite si, že o žiadnych hlupákoch v pekle sa nikto nezmieňuje...

Nikto ti neporadí tak dobre ako ty sám. (Cicero)

Počet hypotéz, ktorými možno vysvetliť jeden javy, je nekonečný.

Nikdy sa nedá vedieť, aká hlboká je mláka, až kým do nej nevstúpime.

Ak sa dostaneš do pekla, bude tam pekelná zima, lebo zdraželi energie, čerti musia šetriť a strčia ťa do najpreplnenejšieho kotla.

Najväčším prínosom vedy je, že sa jednoznačne podarilo dokázať, že všetko je mnohoznačné.

Vedátor je tvor, ktorý má za sebou už všetky omyly, ktorých sa možno dopustiť v určitej úzkej oblasti.

Ak je myšlienky dostatočne veľká, nikto nepozná, že je nanič.

Vytráca sa všetka spravodlivosť, ak každému nie je dovolené mať to, čo je jeho.

Dôkazy majú väčšiu platnosť ako svedkovia.

Otcov zločin alebo trest nemôže nijako poškvrniť syna.