Hlupákom nazývame človeka, ktorý neurobil kariéru. (Laub)

Kto nepozná prístav, do ktorého sa chce plaviť, tomu nie je žiadny vietor priaznivý. (Seneca)

Slabosť mocného sa skrýva v tom, že verí iba svojej sile. (Stefan Zweig)

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Mladá slady vysvetľuje pokladníčke v banke: „Ja viem, že podpis môjho muža na šeku je trochu roztrasený, ale vôbec som netušila, že sa tak roztrasie, keď naňho namierim revolver.

Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“

Ľudia v akomkoľvek systéme nerobia to, čo im systém prikazuje.

Tuctový človiečik si zaslúži tuctovú metódu obsluhy.

Neexistuje byrokrat, ktorý by vyvinul nejaké úsilie, aby dokázal, že sa mýli.

Čím menej vie človek o probléme, tým ľahšie sa mu rieši.

Nakoniec aj z dobrého jedna človeka rozbolí brucho.

Ľahšie je zmeniť výzor sto ľudí ako povahu jedného z nich.