Murphy radí
Murphy o láske
Nedomáhajte sa pravdivých informácií o svojom manželskom partnerovi.
Ak chcete stratiť objektívny pohľad na ženy, počúvajte, čo o nich hovorí vaša manželka.
Zbraňou mladíka je jeho mladosť, zbraňou je jeho mladosť, zbraňou starca sú jeho peniaze.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Manželstvo je podnik
Susedov trávnik sa nám vidí vždy zelenší ako náš. (Židovské príslovie)
Pani Kohnová vstúpi do nočného baru a pýta sa čašníka: „Prosím vás, nie je tu môj manžel?“ „Nie je, madam,“ úslužne odpovedá čašník. „Ale veď ani neviete, ako sa volá a hneď mi odpovedáte, že tu nie je!“ „Tu nikdy nie je žiadny manžel, madam“ odpovedá sucho čašník.
Ak sa niekomu nechce pracovať, je lenivec. Na pomenovanie tvora, ktorému sa veľmi chce pracovať, slovenčina nemá – ak vylúčime výraz hlupák – dostatočne expresívne označenie. Musíme si, tak ako sa to stáva tradíciou, požičať od Američanov. Tí namiesto hlupák hovoria workaholic...
(Zrnká úsmevu)
Márnivosť môže byť nebezpečná
Ľahšie je zmeniť výzor sto ľudí ako povahu jedného z nich.
Mocní si vždy nájdu dôvod, prečo treba potrestať slabšieho. Nezamieňajte si rovnosť pred zákonom s rovnosťou pred korytom.
Dobré sa rýchlo pominie, bieda akoby nemala konca.
(Murphyho zákony v bájkach)
Dobrá rada stojí groš
Dobrá rada stojí groš. Dve dobré rady stoja za dva groše. A tri dobré rady? Za figu borovú.
Pýta sa mladý študent učeného profesora Kohna na rôzne náboženské záhady a nechápe hlavne jednu vec: - Ako to, že rabín má aj deti? Veď on nerobí nič iné, len študuje, vzdeláva sa a rozjíma. – To ti môžem vysvetliť. Večer, keď študuje a je už veľmi unavený, pristúpi k nemu štyridsaťtisíc anjelov. Dvetisíc anjelov ho vezme za hlavu, dvetisíc za nohy, dvetisíc za ruky a potom ho odnesú do postele k jeho manželke. – A čo robí tých ostatných tridsaťštyritisíc anjelov? – Tí sú na to, aby ho dotiahli z postele znovu ku knihe.
Ortodoxní veriaci nachytali nového rabína, ako sa na ulici rozpráva s krásnym mladých dievčaťom: - Takého rabína, čo má pletky s dievčatami, tu nepotrebujeme! – hovoria mu pobúrene. – Ale priatelia, - tíši ich rabín. – Je predsa lepšie rozprávať sa s dievčaťom a myslieť na Všemohúceho, ako modliť sa k Všemohúcemu a myslieť pritom na dievča!
(Zrnká úsmevu)