Odbúranie "papierovej" komunikácie vo verejnom zdravotnom poistení
23. 3. 2009
Zamestnávatelia, platitelia poistného na verejné zdravotné poistenie, ktorí majú v jednej zdravotnej poisťovni (ZP) poistených viac ako osem poistencov sú povinní predkladať Oznámenie zmeny platiteľa poistného v elektronickej podobe, ak sa so ZP nedohodnú inak.
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) dnes na svojej internetovej stránke zverejnil aj metodické usmernenie k tejto povinnosti.
Tento postup odbúrava "papierovú"
komunikáciu medzi ZP a platiteľmi poistného a následne s ÚDZS. Podobnú
povinnosť už majú platitelia poistného (zamestnávatelia) pri elektronickom
predkladaní výkazov na preddavky na poistnom za viac ako osem poistencov.
Uvedení platitelia výkazy podávajú elektronicky počnúc februárom 2009.
2 % z daní - zamestnanci do 30. 4., ostatné subjekty (FO aj PO) do 31. 3.
23. 3. 2009
Daňovníci aj v tomto roku môžu využiť možnosť poukázať 2 % zaplatenej dane organizácii, ktorú si sami určia. Fyzické aj právnické osoby tak môžu urobiť prostredníctvom daňového priznania.
Zamestnanci, ktorým ročné zúčtovanie
preddavkov na daň z príjmov vykonal zamestnávateľ, pre tento účel musia použiť
osobitné vyhlásenie, ktoré následne predložia miestne príslušnému daňovému
úradu.
Pre zamestnancov je tento úkon je stanovený do 30. apríla
tohto roku, pričom peňažné údaje vo vyhlásení sa uvádzajú ešte v slovenských
korunách. Pre ostatné subjekty (FO ako aj PO), ktoré podávajú daňové priznanie,
platí pre poukázanie dvoch percent zaplatenej dane rovnaká lehota ako pre
priznanie dane, t.j. do 31. marca.
Pre tento rok je zoznam prijímateľov 2 %
zaplatenej dane na osobitné účely zverejnený na stránke notárskej komory
www.notar.sk.
Poukazovaný podiel dane v prípade
právnických osôb musí po
zaokrúhlení na celé koruny nadol predstavovať najmenej 250 Sk (8,30
eur). Daňovník pritom môže určiť jedného alebo viacerých prijímateľov s
uvedením príslušných súm. Každému však musí poukázať najmenej spomínaných 250
korún.
Zamestnanec, ktorý chce poukázať 2 %
zaplatenej dane na osobitné účely, k vyhláseniu musí pripojiť aj potvrdenie od
zamestnávateľa o tom, že daň za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa ročné
zúčtovanie vykonalo, bola zrazená alebo daňovník nedoplatok na dani vyplývajúci
z ročného zúčtovania vysporiada v správnej výške do lehoty na podanie
vyhlásenia, t. j. do 30. apríla. V prípade fyzických osôb musí podiel
zaplatenej dane po zaokrúhlení na celé koruny predstavovať najmenej 100 Sk
(3,32 eur). Fyzické osoby pritom môžu určiť len jedného prijímateľa
podielu ich zaplatenej dane.
Prijímateľom dvojpercentnej časti zaplatenej
dane môže byť občianske združenie, nadácia, neinvestičný fond, nezisková
organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby, účelové zariadenie cirkvi a
náboženskej spoločnosti ako aj organizácia s medzinárodným prvkom, Slovenský
Červený kríž či Protidrogový fond. O tieto prostriedky sa môžu uchádzať aj
subjekty zameriavajúce svoju činnosť na výskum a vývoj.
Švajčiarsko nie je na zozname daňových rajov
20. 3. 2009
Informovala o tom švajčiarska televízia, ktorá sa odvolávala na českého premiéra. Česko v súčasnosti predsedá EÚ. Členské štáty únie Luxembursko a Rakúsko ako aj nečlen Švajčiarsko akceptujú štandardy OECD a nebudú zaradené na čiernu listinu.
Švajčiarska
vláda sa pokúša presvedčiť predstaviteľov štátov G20 a rozvíjajúcich sa krajín,
aby sa pri svojom boji proti daňovým rajom nezameriavali na ich krajinu.
Švajčiarsko nie je členom G20, avšak obáva
sa, že rozhodnutie týchto krajín zaradiť ho na čiernu listinu ako daňový raj by
malo negatívny vplyv na jeho ekonomiku.
Minulý
týždeň sa dohodli na zmiernení prísnych pravidiel bankového tajomstva
Luxembursko, Švajšiarsko a Rakúsko. Dohodli sa aj na intenzívnejšej spolupráci
pri vyšetrovaní daňových únikov. Krajina predtým poskytovala informácie
zahraničným úradom iba v prípadoch, ak išlo o jednoznačné daňové podvody. K
zmene postoja pristúpilo Švajčiarsko pod hrozbou zaradenia na čiernu listinu
daňových rajov.
Trestný čin nezaplatenia dane
19. 3. 2009
Daňové riaditeľstvo (DR) SR upozorňuje, že nezaplatenie dane môže byť posudzované ako trestný čin. Trestného činu nezaplatenia dane sa môže dopustiť daňový subjekt vtedy, ak daň priznanú v daňovom priznaní alebo rozdiel dane vyrubený dodatočným platobným výmerom správcu dane nezaplatí v lehote splatnosti.
V prípade daňového nedoplatku na istine presahujúceho výšku 2 660 €, správca
dane podá príslušnému orgánu činnému v trestnom konaní oznámenie o podozrení zo
spáchania trestného činu nezaplatenia dane. Trestný zákon stanovuje, že trestného
činu nezaplatenia dane sa dopustí ten, kto vo väčšom rozsahu nezaplatí
splatnú daň. Škodou väčšieho rozsahu sa rozumie suma presahujúca 2 660 €.