Znížená sadzba DPH vo výške 5 % zo základu dane
28. 10. 2024
Od 1. 1. 2025 sa do zákona o DPH zavádza znížená sadzba DPH vo výške 5 , ktorí sa vzťahuje na vybrané druhy.
Znížená sadzba DPH sa vzťahuje na:
• Tovary, ktoré sú uvedené v prílohe č.7 zákona o DPH a na ktoré sa v súčasnosti vzťahuje sadzba dane vo výške 10 %: vybrané potraviny, lieky, vybraný okruh zdravotníckych pomôcok.
• Tlačené knihy, brožúry, letáky a podobné tlačiarenské výrobky, noviny, časopisy a periodiká, s výnimkou ak reklama a inzercia predstavujú viac ako 50 % celkového obsahu a s výnimkou ak erotický obsah predstavuje jednotlivo alebo spolu viac ako 10 % celkového obsahu.
• Ubytovacie služby.
• Služby spojené s podávaním jedál v reštauračných a stravovacích zariadeniach (zníženie zo súčasne platných 10 %).
• Knihy online okrem kníh online, v ktorých reklama a inzercia predstavujú jednotlivo alebo spolu viac ako 50 % ich celkového obsahu, a zvukové záznamy s prednesom obsahu kníh online okrem zvukových záznamov, v ktorých prednes obsahu kníh online predstavuje menej ako 50 % ich celkového obsahu.
• Prevádzka športových zariadení –služby súvisiace so vstupom na športové podujatia, služby fitnescentier – vstupné.
• Státom podporované nájomné bývanie podľa aktuálne platného zákona o DPH (sadzba 5 % zostáva naďalej platná).
• Tovary a služby, ktoré v rámci aktivít sociálnej ekonomiky dodáva registrovaný sociálny podnik, ktorý 100 % svojho zisku po zdanení používa na dosiahnutie svojho hlavného cieľa (zníženie zo súčasne platných 10 %).
K
Vláda bude v roku 2010 škrtať výdavky vládnej spotreby
11. 9. 2009
Konsolidáciu verejných financií podľa premiéra ľudia nepocítia. Opatrenia, ktoré musia robiť vlády v Maďarsku a Česku, kde sa napríklad hovorí o zvyšovaní daní, o znižovaní sociálneho štandardu a pod. sa na Slovensku robiť nebudú.
V tom premiér vidí obrovský rozdiel medzi SR a inými krajinami. Cieľom konsolidácie verejných financií je dosiahnuť, aby SR bola v roku 2012 na trojpercentnom deficite verejných financií, čo je požiadavka Maastrichtu. Sociálny štandard, ktorý bol nastavený v roku 2008 zostane zachovaný. Dane sa zvyšovať nebudú a vláda garantuje aj valorizáciu dôchodkov. Alkohol a tabak nie sú súčasťou sociálneho štandardu a bude si ich treba zaplatiť.
Slovensko má najdrahšie PHL z okolitých krajín
10. 9. 2009
V porovnaní s okolitými krajinami, ktoré sú súčasťou Európskej únie, má Slovensko najdrahšie pohonné látky (PHL). Ako agentúru SITA informoval internetový portál natankuj.sk, k 7. septembru tohto roka bolo Slovensko na 16. mieste v rebríčku porovnávajúcom ceny benzínov s daňami, keď bola na úrovni 1,183 € za liter.
Oproti prvému v poradí - Rumunsku je cena za liter benzínu s daňami na Slovensku drahšia o 0,265 €. Svoju pozíciu si Slovensko neudržalo v rebríčku cien nafty s daňami a kleslo o jedno miesto. Podľa portálu je Slovensko aktuálne na predposlednom mieste. Priemerná cena nafty s daňami na Slovensku bola 1,110 € za liter, čo je oproti rumunským priemerným cenám, ktoré boli v sledovanom období najnižšie, viac o 0,257 € za liter.
Aktuálne na 19. mieste je Slovensko v rebríčku najnižších cien benzínov bez daní. V rebríčku cien nafty bez daní je SR na 9. mieste.
V auguste štát opäť na daniach vyzbieral menej ako plánoval
10. 9. 2009
Ku koncu ôsmeho mesiaca predstavoval výpadok daňových a colných úradov 1,5 miliardy €. Daňové a colné úrady ku koncu ôsmeho mesiaca vybrali celkovo 5,2 miliardy €.
Podľa údajov zverejnených Daňovým riaditeľstvom SR sa tak Daňovým úradom a colniciam podarilo plánované príjmy naplniť na 77,59 %. Pod tento výsledok sa najvýraznejšie podpísal nižší výber daní na tovary a služby. Domáce dane na tovary a služby v celkovom objeme 3,5 miliardy € zaostali za rozpočtom o 1,2 miliardy €. Výber samotnej dane z pridanej hodnoty dosiahol pritom 2,3 miliardy €, čo predstavovalo nižšie ako plánované príjmy o 1,1 miliardy €.
Lepšie sa darilo nedaňovým príjmom. Tie dosiahli 182,89 milióna € a boli oproti plánovanej úrovni vyššie o 29,1 milióna €. Podpísali sa pod to najmä vyššie odvody z výťažkov z lotérii a iných podobných hier. Tie boli a oproti rozpočtu vyššie o 30,3 milióna € a dosiahli 81,2 milióna €. Na daniach z príjmov, ziskov a kapitálového majetku vybrali daňové a colné orgány SR ku koncu augusta celkovo 1,5 miliardy €, teda 82,09 % plánovaného objemu. V porovnaní s plánom zaostal výber dane z príjmov právnických osôb o 150,8 milióna € a dosiahol 1,5 miliardy eur. Dane odvedené fyzickými osobami dosiahli 1,1 miliardy €. V rámci podielu z daní z príjmov fyzických osôb obce a vyššie územné celky zaznamenali príjem 1,1 miliardy €.
Nižší oproti plánu v štátnom rozpočte bol aj výber spotrebných daní. Ku koncu augusta evidovali totiž colné úrady príjem z týchto daní vo výške 1,3 miliardy €, čo predstavovalo plnenie rozpočtovanej úrovne na 90,56 %. V rámci nedaňových príjmov evidovali úrady na administratívnych poplatkoch 101,4 milióna €, čo predstavuje plnenie rozpočtu na úrovni 98,54 %. Pokuty a penále dosiahli pritom takmer 222 tisíc €.
Podľa schváleného štátneho rozpočtu by celkovo v tomto roku mali daňové a colné úrady vybrať spolu 10,1 miliardy €. Z celkového objemu príjmov by daňové príjmy mali tvoriť 9,9 miliardy € a nedaňové príjmy takmer 231 miliónov €. Vlani daňové úrady a colnice vybrali do štátneho rozpočtu spolu 9,3 miliardy €. To bolo oproti plánu viac o 0,88 %.
Návrh na zmenu Zákonníka práce neprešiel
9. 9. 2009
Pracovať v nedeľu preto ani v budúcnosti nebude zakázané. Parlament totiž nesúhlasil s návrhom novely ZP, aby sa zakázala práca v nedeľu s istými výnimkami.
Poslanec, ktorý návrh predkladal chcel, aby zmena Zákonníka práce priniesla presné vymedzenie pravidiel pre prácu v nedeľu a vo sviatky tak, ako je to vo viacerých krajinách Európskej únie.
Išlo predovšetkým o to, aby v nedeľu boli zatvorené obchodné reťazce a aby sa ľudia opäť stretávali v rodinnom prostredí. Výnimkou zo zákazu mali byť napr. práce, ktoré nemôžu byť vykonané počas pracovných dní, požiarnici alebo záchranná banská či horská služba, práca bezpečnostných zložiek, práca v niektorých zdravotníckych zariadeniach a lekárňach či v reštauráciách a v hoteloch. Výnimka sa ďalej mala vzťahovať aj na hudobné vystúpenia, divadelné a filmové predstavenia a výstavy. Pracovať v nedeľu by mohli aj zamestnanci médií.
Podľa Zákonníka práce v súčasnosti platí, že zamestnancovi nemožno nariadiť prácu 1. januára (Nový rok), na Veľkonočnú nedeľu, na Štedrý deň po 12.00 h a 25. decembra na Prvý sviatok vianočný.