Znížená sadzba DPH vo výške 5 % zo základu dane
28. 10. 2024
Od 1. 1. 2025 sa do zákona o DPH zavádza znížená sadzba DPH vo výške 5 , ktorí sa vzťahuje na vybrané druhy.
Znížená sadzba DPH sa vzťahuje na:
• Tovary, ktoré sú uvedené v prílohe č.7 zákona o DPH a na ktoré sa v súčasnosti vzťahuje sadzba dane vo výške 10 %: vybrané potraviny, lieky, vybraný okruh zdravotníckych pomôcok.
• Tlačené knihy, brožúry, letáky a podobné tlačiarenské výrobky, noviny, časopisy a periodiká, s výnimkou ak reklama a inzercia predstavujú viac ako 50 % celkového obsahu a s výnimkou ak erotický obsah predstavuje jednotlivo alebo spolu viac ako 10 % celkového obsahu.
• Ubytovacie služby.
• Služby spojené s podávaním jedál v reštauračných a stravovacích zariadeniach (zníženie zo súčasne platných 10 %).
• Knihy online okrem kníh online, v ktorých reklama a inzercia predstavujú jednotlivo alebo spolu viac ako 50 % ich celkového obsahu, a zvukové záznamy s prednesom obsahu kníh online okrem zvukových záznamov, v ktorých prednes obsahu kníh online predstavuje menej ako 50 % ich celkového obsahu.
• Prevádzka športových zariadení –služby súvisiace so vstupom na športové podujatia, služby fitnescentier – vstupné.
• Státom podporované nájomné bývanie podľa aktuálne platného zákona o DPH (sadzba 5 % zostáva naďalej platná).
• Tovary a služby, ktoré v rámci aktivít sociálnej ekonomiky dodáva registrovaný sociálny podnik, ktorý 100 % svojho zisku po zdanení používa na dosiahnutie svojho hlavného cieľa (zníženie zo súčasne platných 10 %).
K
PN-ky sú u nás rekordne obľúbené
2. 10. 2009
Na Slovensku miera dočasnej práceneschopnosti (PN) dosiahla v auguste 3,43 %. Hoci ide oproti júlu o pokles o 0,1 percentuálneho bodu, v porovnaní s augustom minulého roka je to viac o 0,43 percentuálneho bodu.
V rovnakom období v posledných piatich rokoch augustová miera dočasnej PN bola vždy nižšia ako v auguste tohto roka. Za posledných päť rokov bola najnižšia v auguste 2007, keď dosiahla 2,77 %. Vyplýva to zo štatistík zverejnených Sociálnou poisťovňou.
Boj o minimálnu mzdu sa chýli k záveru
2. 10. 2009
Naťahovačky týkajúce sa výšky minimálnej mzdy v budúcom roku sa chýlia k záveru. Zdá sa, že podobne ako pred rokom bude mať posledné slovo vláda. Vzorec stanovený zákonom, podľa ktorého by sa najnižšia mzda mala každoročne valorizovať, musí ďalej čakať na premiéru.
V strede kolotoča rozhovorov aspoň verbálne, boli celý čas prítomní zamestnanci, ktorých zárobok sa pohybuje na úrovni minimálnej mzdy. Zamestnávatelia dvíhajú varovný prst, že zvýšenie minimálnej mzdy ich môže pripraviť o prácu. Odborári tvrdia, že jej rast ochráni ľudí pred chudobou. Argumenty o prepúšťaní považujú za plané hrozby.
V súčasnosti odbory presadzujú opäť nárast minimálnej mzdy podľa vzorca, zamestnávatelia opäť protestujú. Dočasnosť postojov oboch sporiacich sa strán tak ukazuje, že vzorec vhodný do každého počasia neexistuje.
Podľa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny sa v auguste miera evidovanej nezamestnanosti znížila o dve stotiny percentného bodu na 12,05. Nádeje o konci neveselého vývoja však nie sú namieste (pred rokom dosiahla 7,36 percenta, o takmer 133-tisíc uchádzačov menej). Za september sa na úradoch práce predpokladá zvýšený výskyt absolventov škôl. Ani ďalšie hromadné prepúšťania nie sú vylúčené. Podľa ústredia je na Slovensku stále ohrozených viac ako 17-tisíc pracovných miest. Do konca roka 2010 príde podľa nedávno zverejnenej správy OECD o prácu ďalších 10 miliónov obyvateľov tridsiatich členských krajín organizácie. Väčšina vlád stojí pred úlohou čo najskôr vytvoriť podmienky, ktoré budú viesť k vzniku nových pracovných miest.
Slovenská vláda preto ešte v marci odobrila zjemnenie pravidiel na založenie sociálneho podniku, čo malo podľa rezortu práce viesť k vytvoreniu 10-tisíc nových pracovných miest v tomto roku. Zatiaľ pribudlo len 27 nových sociálnych podnikov, v ktorých pracuje v priemere desať až pätnásť ľudí.
Skúsenosti ukazujú, že dôležitosť minimálnej mzdy pri tvorbe nových pracovných miest netreba podceňovať. No minimálna mzda sama osebe, bez ohľadu na jej výšku v budúcom roku, situáciu na trhu práce nezachráni.
Podľa analytikov zo strategického pohľadu je pri lákaní investorov vytvorenie priaznivejšieho prostredia na podnikanie a investície. Prezieravejšie je sústreďovať sa na firmy a odvetvia, ktoré dokážu produkovať dostatočnú pridanú hodnotu na to, aby sa vôbec nemuseli zaoberať administratívnym dnom pre cenu práce.
Rozdiel medzi zárobkami vo verejnej správe a v súkromných podnikoch sa zvyšuje
2. 10. 2009
V „súťaži“ o vyššie zárobky vedie verejná správa. Platy by mali vzrásť a neočakáva sa ani prepúšťanie. Platy vo verejnej správe majú budúci rok stúpnuť o percento. V mnohých súkromných podnikoch je situácia iná. Tie pre stratu zákaziek musia mzdy znižovať alebo prepúšťať zamestnancov. Ak aj základné mzdy neznižujú, zamestnancom nevyplácajú odmeny či trináste mzdy. Čiastky na výplatných páskach sú tak v priemere nižšie ako vlani.
Podľa hovorcu ministerstva financií na tom, že platy v štátnej správe stúpajú sa odráža aj nárast priemerných platov v rezortoch, ktoré sú pre vládu prioritou, alebo v tých, kde zamestnanci mali platy doteraz nízke. Dlhodobe podhodnotené boli zárobky hasičov, učiteľov či lekárov.
Na to, aby sa vo verejnej sfére ušetrilo, sú potrebné reformy. Môže nimi byť nielen zlučovanie ministerstiev, ale aj komunálna reforma, ktorá by dotlačila malé obce, aby sa spojili s väčšími, Cestou môže byť aj zredukovanie počtu samosprávnych krajov.
Štátny rozpočet poteší mamičky na materskej
1. 10. 2009
Štátny rozpočet počíta s deficitom 3,75 miliardy €. Výdavky majú vzrásť zhruba o 2 %.
Rozpočet poteší mamičky na materskej, pretože rodičovský príspevok má stúpnuť zo súčasných zhruba 164 € na 256 €. Tento príspevok žena poberá od siedmeho mesiaca, čo je na materskej dovolenke.
Dovtedy má nárok na materský príspevok. Vyššiu sumu bude dostávať ten rodič, ktorý predtým pracoval najmenej 9 mesiacov. Ak túto podmienku nesplní, zostáva mu príspevok 164 €. Zhruba šesť miliónov eur je v rozpočte prichystaných pre mladomanželov. Z nich bude vláda prispievať mladým rodinám na úroky z pôžičiek. Ak im banky úrok z úveru znížia o 1,5 %, štát im na zníženie prispeje o ďalšie tri percentá.
Rozpočet je do značnej miery závislý od eurofondov. Získa z nich až tri miliardy eur, čo je dvadsaťpäťnásobne viac, ako z európskych peňazí prišlo za uplynulých dva a pol roka.