Ľudský strach z vecí rastie úmerne s ich neobvyklosťou.

Umenie nie je upútať na seba pozornosť, ale vyhnúť sa následkom.

Veci nikdy nie sú také príjemné, ako sa na prvý pohľad zdajú, a tak jednoduché, ako si predstavujeme.

A čo to, pán Kohn, že vaša pani tak náhle zomrela? Čo jej bolo? Ale, ja ani sám neviem. Takto v noci ma zobudí a vraví: „Ty, Max, mne akosi nie je dobre.“ No a ja som jej povedal: „Ale, Sára, a komu je dnes dobre?!“

Každý má takého boha akého si zaslúži. (Troyat)

Posledné slová slávnych sú dobre známe – a väčšinou nudné. Zato posledné dialógy bezvýznamných sú úplne neznáme – a zaujímavé.

Z malej chybičky vyrastie aj bez polievania chyba veľká. Z veľkej chyby sa zrodí chybisko.

Na počiatku som bol Nič, ale teraz som poslancom!

Chyba je matkou, otcom, synom i dcérou pokroku.

Keď sa veci nedaria, každá snaha o ich zlepšenie vedie len k horšiemu.

Ľubovoľná chyba, urobená pri ľubovoľnej operácii pôsobí vždy v smere najväčších škôd.

Návrh na montáže a údržbu nového zariadenia sa stratí už pri preberacom konaní.