Zmeny zákona o sociálnom poistení novelou zákona č. 467/2019 Z. z.
7. 1. 2021
Novela zákona č. 467/2019 Z. z. priniesla okrem zmien účinných v roku 2019 aj zmeny účinné od 1. 1. 2021.
• Zamestnancovi sa prerušuje povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia, od 15. dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby, ktorá nevyhnutne potrebuje ošetrovanie inou fyzickou osobou alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa do skončenia potreby tohto ošetrovania alebo tejto starostlivosti a od 91. dňa osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby vyžadujúcej ošetrovanie inou fyzickou osobou z dôvodu potreby poskytovania osobnej starostlivosti v prirodzenom prostredí danej osoby do skončenia tohto ošetrovania.
Samostatne zárobkovo činnej osobe sa prerušuje povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie rovnako ako zamestnancovi, ale aj obdobia, v ktorom má nárok na rodičovský príspevok, ak podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej SZČO a obdobia trvania dobrovoľnej vojenskej prípravy, ak v tomto období podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej SZČO.
• Poistenec má nárok na ošetrovné, ak osobne a celodenne ošetruje chorého príbuzného v priamom rade, choré dieťa, ktoré nie je príbuzný v priamom rade, chorého súrodenca, manžela, manželku alebo rodiča manžela či manželky, ktorého zdravotný stav podľa potvrdenia príslušného lekára nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou fyzickou osobou alebo vyžaduje ošetrovanie inou fyzickou osobou z dôvodu potreby poskytovania osobnej starostlivosti v prirodzenom prostredí osoby (§ 12b zákona č. 576/2004 Z. z. v platnom znení), ak neprejavil písomný nesúhlas s vykonávaním ošetrovania poistencom, prípadne sa stará o dieťa do dovŕšenia jedenásteho roku veku, alebo do dovŕšenia osemnásteho roku veku, ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, ak dieťaťu bolo nariadené karanténne opatrenie alebo izolácia [§ 2 ods. 1 písm. m) a n) a § 12 ods. 2 písm. f) zákona č. 355/2007 Z. z. v platnom znení], predškolské zariadenie alebo zariadenie sociálnych služieb, v ktorých sa poskytuje dieťaťu starostlivosť, alebo škola, ktorú dieťa navštevuje, boli rozhodnutím príslušných orgánov uzavreté alebo v nich bolo nariadené karanténne opatrenie, alebo fyzická osoba, ktorá sa inak o dieťa stará, ochorela, bolo jej nariadené karanténne opatrenie alebo izolácia, resp. bola prijatá do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia, a preto sa nemôže o dieťa starať.
Ošetrovné sa vyplatí za to isté obdobie osobného a celodenného ošetrovania jednej fyzickej osoby alebo viac fyzických osôb uvedených v § 39 ods. 1 písm. a) prvom bode zákona č. 461/2003 Z. z. v z.n.p. len raz a len jednému poistencovi a v tom istom prípade len raz a len jednému poistencovi, osôb uvedených v § 39 ods. 1 písm. a) druhom bode citovaného právneho predpisu len raz a len jednému poistencovi.
Ošetrovné, na ktoré vznikol nárok z dôvodu osobného a celodenného ošetrovania tej istej fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) druhom bode, sa za obdobie 12 mesiacov od vzniku prvého nároku na výplatu tohto ošetrovného v tomto období vyplatí v úhrne všetkým poistencom najviac za 90 dní.
• Poistenec nemá nárok na výplatu ošetrovného podľa § 39 ods. 1 písm. a) druhého bodu za dni, počas ktorých má nárok na výplatu ošetrovného podľa § 39 ods. 1 písm. a) prvého bodu.
Zamestnanec, povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená SZČO, dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba a dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti nie sú povinní platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti v období, počas ktorého sa im poskytuje materské, od prvého dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania zákonom uvádzanej fyzickej osoby alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa do skončenia potreby tohto ošetrovania alebo potreby tejto starostlivosti, najdlhšie do 14 dní od uvedenej starostlivosti a od prvého dňa osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby do skončenia tohto ošetrovania, najdlhšie do 90. dňa tohto ošetrovania.
• Ak potreba osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2020 alebo potreba osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b) vznikla pred 1. januárom 2021 a trvá aj po 31. decembri 2020, prerušenie povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca alebo povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO z dôvodu potreby tohto ošetrovania alebo potreby tejto starostlivosti a vylúčenie povinnosti platiť poistné z dôvodu potreby tohto ošetrovania alebo potreby tejto starostlivosti sa posudzuje podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2020.
K
Firmy tento rok na mzdách nepridajú
24. 1. 2010
Hlavnými tromfami zamestnávateľov pri vyjednávaní o nových kolektívnych zmluvách sú kríza, vysoká nezamestnanosť a nejasná budúcnosť. Systém odmeňovania sa zmenil. Okrem mzdy bol znížený aj objem rôznych sociálnych benefitov.
Hrozba straty zamestnania sa často využíva aj ako nátlak zo strany zamestnávateľov. Problémom je, že bežní zamestnanci a často ani odboroví predáci nemajú dostatok informácií na posúdenie pravdivosti tvrdení zamestnávateľa.
Odmeny a rôzne formy príplatkov sa krátili o desať, pätnásť i viac percent a v menšej miere sa vyplácajú také profity ako napríklad časť trinásteho platu pred letnou dovolenkovou sezónou a zimou.
Kolektívne zmluvy pred krízou sa uzatvárali na obdobie dvoch až troch rokov s podmienkou, že vyjednávanie o mzdách sa môže otvoriť každý rok počas ich platnosti. V súčasnosti sa zmluvy uzatvárajú na jeden rok, pretože objektívne ekonomické výhľady na dlhšie obdobie momentálne neexistujú.
Odvody do garančného fondu chránia zamestnancov
21. 1. 2010
Vláda pokračuje v posilňovaní práv zamestnancov. Cez zákon o konkurze a reštrukturalizácii sa usiluje presadiť, aby dlhy skrachovanej firmy voči zamestnancom boli dôležitejšie ako napríklad dlhy k subdodávateľom. Zatiaľ čo odborári takýto postup kvitujú, zamestnávatelia nie. Zhoda nepanuje ani v názore, ako súčasný stav zmenia ostatné navrhované zmeny zákona. Veritelia firiem zatiaľ nevedia, či sa v konkurzoch dostanú aspoň k časti svojich peňazí skôr ako doteraz a či dostanú viac peňazí ako doposiaľ.
Podľa predstaviteľa Konfederácie odborových zväzov sa postavenie zamestnancov zlepší a budú mať väčšiu možnosť dostať sa k svojim pohľadávkam. Odborári tiež požadujú, aby sa ich zástupcovia automaticky stali aj členmi veriteľských výborov. Tieto orgány majú silný vplyv na to, ako konkurz prebieha, bez ich rozhodnutia nemôže správca napríklad predávať majetok. Členmi veriteľských výborov sú v súčasnosti zástupcovia firiem a ľudí, ktorým krachujúci podnik dlhoval najviac. Odborári sú to málokedy.
Podľa výkonného riaditeľa Podnikateľskej aliancie Slovenska už dnešný zákon chráni zamestnancov dostatočne. Zamestnávateľ platí za zamestnancov odvody do garančného fondu Sociálnej poisťovne. Z neho by mali byť vyplácané aj mzdy v konkurze.
Zníženie spotrebnej dane na naftu
20. 1. 2010
Poslanci NR SR podporili návrh vlády na zníženie spotrebnej dane na naftu a prerokujú ho v skrátenom legislatívnom konaní.
Spotrebná daň sa zníži výraznejšie, ako bolo pôvodne avizovaných 9 centov na liter. Vládou schválený návrh, totiž počíta so znížením o 11,3 centa.
Podľa rezortu financií je hlavným dôvodom vypracovania návrhu eliminácia vysokej ceny nafty pre domácnosti aj pre podnikateľský sektor, a tým udržanie cenovej úrovne prepravovaných tovarov a prepravných služieb. Ministerstvo očakáva tiež zníženie objemov nákupov nafty v okolitých štátoch a zlepšenie konkurencieschopnosti podnikateľského prostredia v oblasti prepravy tovarov.
Zníženie zdanenia nafty pôvodne ako kompenzáciu zvýšených nákladov dopravcov po zavedení nového mýtneho systému avizoval premiér po rokovaní s predstaviteľmi zamestnávateľov, odborov, dopravcov, Slovnaftu, rezortov financií a dopravy.
Ministerstvo financií predpokladá v dôsledku tohto kroku výpadok príjmov štátneho rozpočtu vo výške 60 až 102 miliónov eur v tomto roku, 70 až 117 miliónov eur v roku 2011 a 85 až 132 miliónov eur v roku 2012.
Odhaľovanie daňových podvodov v G20
20. 1. 2010
OECD nebude mať námietky, keď na odhalenie daňových podvodníkov vlády využijú aj kradnuté informácie. Odhaľovanie daňových podvodov je prioritou aj pre Skupiny najväčších krajín sveta G20. Šéf daňového oddelenia OECD vyhlásil,že sa nebude prehliadať, keď si daňoví poplatníci nebudú plniť svoje daňové povinnosti. Využívať sa budú všetky spôsoby, teda aj informátori a kradnuté dáta.
Snaha vlád primäť občanov, aby zdanili úspory ukryté na účtoch v zahraničí silnie v čase, keď vrcholí kríza a rade krajín vysychá štátna pokladnica.
Globálny hon na daňových podvodníkov začal naberať na obrátkach už vlani, keď ostrý postoj v tejto otázke zaujalo Nemecko a Francúzsko. Obe krajiny si vyhľadali zoznam svojich občanov - vlastníkov kont vo Švajčiarsku a Lichtenštajnsku, a našli si medzi nimi svojich občanov.
Prípad z poslednej doby sa týka nadnárodnej banky HSBC, z pobočky ktorej vo Švajčiarsku jej bývalý zamestnanec ukradol údaje o klientoch. K údajom sa takto dostali francúzske úrady a použili ich na vyhľadanie svojich občanov, ktorí sa vyhýbajú plateniu daní. Prípad HSBC spôsobil diplomatickú roztržku medzi Parížom a Bernom.
Švajčiari dokonca s Parížom prestali rokovať o príprave novej bilaterálnej dohody, ktorá mala Francúzom zabezpečiť ústretovosť Švajčiarska pri odhaľovaní daňových únikov. V správe súkromných bánk vo Švajčiarsku je majetok zahraničných subjektov v hodnote bilióna dolárov.
Banky sa snažia na tamojšiu vládu vyvíjať tlak, aby prijala zákon, v ktorom bude klauzula, ktorá vládam ďalších krajín využitie kradnutých dát na odhaľovanie daňových podvodov zakáže. Podľa pozorovateľov však snahy týchto bánk ťažko obstoja v situácii, keď má mnoho európskych krajín kvôli kríze vysoké deficity a hľadá úspory, kde sa dá.
Pri pohľade na oblasti, ktoré patria do OECD sa však javí, že takmer všetky členské krajiny sú pripravené brať informácie z najrôznejších zdrojov. Na zozname OECD je sedemnásť jurisdikcií, ktoré OECD považuje za problematické, podobne ako americký štát Delaware, ktorý je daňovým rajom v rámci USA.