Narieka chorý Kohn: Cítim, že sa blíži moja posledná hodina! Sára, daj mi ešte pohár vody! Vody? Ale veď ty si vodu nikdy nemohol zniesť! No áno, ale na smrteľnej posteli sa teba pomeriť aj s úhlavným nepriateľom!

A čo to, pán Kohn, že vaša pani tak náhle zomrela? Čo jej bolo? Ale, ja ani sám neviem. Takto v noci ma zobudí a vraví: „Ty, Max, mne akosi nie je dobre.“ No a ja som jej povedal: „Ale, Sára, a komu je dnes dobre?!“

Posledné slová slávnych sú dobre známe – a väčšinou nudné. Zato posledné dialógy bezvýznamných sú úplne neznáme – a zaujímavé.

Vďačnosť je to, čomu sa kedysi hovorilo úzkoprofilový tovar. Napriek tomu by si človek mal pripomínať toho, komu vďačí za svoje bohatstvo. Hlavne vtedy, keď dotyčný už nie je medzi nami...

Nie každý môže byť Rockefeller, ale každý to môže aspoň skúsiť.

Nôž najlepšie len iným nožom nabrúsiš. (Židovské príslovie)

Poznať históriu ľudstva a predsa ním nepohŕdať je syzifovská robota.

Dobré úmysly kombinované s hlúposťou narobia najviac škody.

Ťažko môže byť šťastný ten, kto už chodí po tejto zemi.

Peklo, to sú ostatní ľudia.

Ak sa zdá, že sa nám začína dariť, určite sme niečo prehliadli.

Aj keď sa zdá, že sa už nemá čo pokaziť, ono sa nakoniec vždy niečo nájde.