Murphy radí
Kde končí pozemská púť
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
Na to, že v živote nič nie je zadarmo, si už človek zvykol. Ale na to, že bez peňazí nemôže človek ani zomrieť, si budeme musieť ešte len zvykať.
Človek počas svojej pozemskej púte narobí svojim blízkym často starosti. A zo zotrvačnosti v tejto zábave pokračuje aj po smrti.
(Zrnká úsmevu)
Informácie pre šéfa
Bohatí myslia len na peniaze. Chudobným sa o peniazoch len sníva.
Omyl je jednou z ciest ako postupovať k cieľu. A vôbec to nemusí byť cesta najdlhšia.
V záplave dát v informačnej spoločnosti prežijú iba tí s intuíciou.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Murphyho zákony a komentáre
Niekedy spôsobia škodu človeku veci a niekedy si vystačí sám.
Vo všetkom treba poznať mieru. To ale neplatí, ak ide o druhých.
Priateľ sa pýta priateľa. „Tak ako ti dopadli skúšky v autoškole?“ „Ešte neviem. Keď ma pustili z nemocnice, policajt a inštruktor ešte neboli pri vedomí.“
(Murphyho zrnká II)
Človek a múdrosť
Tam, kde múdry potrebuje odvahu, hlúpemu stačí šťastie.
História ľudstva je skladišťom hlúposti, kde sa sem - tam v kúte nachádzajú úbohé zvyšky zdravého rozumu.
Múdry páli mosty za sebou, hlupák pred sebou.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Prečo máme radi informáciu?
Cena informácie sa mení podľa toho, na ktorej strane kontajnera sa nachádzate.
Kto chce prežiť, musí sa správať ako rímske husi – vedieť, kedy zagágať a kedy držať zobák.
Užitočné informácie treba z človeka vytĺkať, neužitočné ho utlčú.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)