Zisk, nech má hocijaký pôvod, vonia príjemne.

Dokazovanie prináleží tvrdiacemu, nie popierajúcemu.

Nijaký zákon nie je dosť výhodný pre všetkých.

Unáhlené konanie máva zlé následky. Múdry si najprv zváži dôsledky každého činu, až potom sa doň pustí.

Mnohí si trúfajú na viac, ako v skutočnosti dokážu.

Čím je krajší obal, tým bezcennejšie je vnútro.

Kto veciam rozumie, toho je škoda posadiť na šéfovskú stoličku.

Skúsenosť je čosi, čo človek získa zásadne až chvíľu po tom, ako to práve potreboval.

Kto nerozumie veciam a ani ich nevie riadiť, ten vymýšľa zákony.

Platí ešte: „Chudoba cti netratí“? Platí, ale všetko ostatné je za peniaze.

Kto bol prvým podnikateľom? Boh, pretože tiež začínal z ničoho a napriek tomu, že je vševedúci, nevedel, do čoho ide a čo sa z toho vyvrbí. Námietka z daňového úradu: To nie je pravda, pretože: 1. Podnikanie je opakovaná činnosť s cieľom vytvoriť zisk. Nebolo dokázané, že by sa stvorenie opakovalo. Nie je dokázané, že by ku stvoreniu sveta došlo s cieľom vytvorenia zisku. 2. Dodnes sa nenašlo príslušné daňové priznanie. Najstaršie daňové priznanie podal akýsi Judáš Iškariotsky, kde priznal príjem 30 strieborných. Daň nezaplatil, lebo náklady prevýšili výnosy. Námietka voči námietke (Únia tiež podnikateľov): Ako vždy, daňový úrad nevie, o čom je reč. Akt stvorenia sa predsa pravidelne opakuje.

Daňový úrad je dielom božím alebo satanovým? Ako sa to vezme. Pre toho, kto dane platí, to je trest boží. Toho, kto ich neplatí, čakajú muky pekelné.