O čo bezpečnejšie miesto, o to rýchlejšie vás oberú.

Čo nebije priamo do očí, zostane nepovšimnuté.

Veci nikdy nie sú také príjemné, ako sa na prvý pohľad zdajú, a tak jednoduché, ako si predstavujeme.

Ak sa niekde máte dostať na určitú hodinu, žiadna časová rezerva vám nezabezpečí, že sa tam dovtedy naozaj dostanete.

Všetko, čo sa v manželstve povedalo, bude raz použité proti vám.

Zmluvne dohodnuté termíny plní vždy len ten dodávateľ, od ktorého dodávku potrebujete až nakoniec.

Čas schôdzovania rastie kvadraticky s počtom zúčastnených.

Odkladanie, ktoré vydrží dovtedy, kým sa úloha nestane nepotrebnou, môže celkom vylúčiť nutnosť pracovať.

Fakt je, že posledné slovo má ten, kto najviac vykrikuje.

Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.

Poznanie je poklad, ale kľúčom k nemu je prax. (Fuller)

Prebieha zákopová vojna. Priateľský vojak Kohn každé ráno vystrčí zo zákopu na palici svoju prilbu a nepriateľský vojak zo zákopu naproti do nej celý deň strieľa. Aj dnes Kohn vystrčí prilbu – a nič – streľba žiadna. – Hej, prečo nestrieľaš – kričí na nepriateľa vojak Kohn. – Minuli sa mi náboje, - kričí naspäť nepriateľský vojak. – Predám za dolár kus. Ak vezmeš celú tisícku, dám ti päť percent zľavu, - ponúka vojak Kohn.