Zmeny zákona o dani z príjmov
15. 8. 2023
Zo zákona o dani z príjmov sa vypúšťa pravidlo týkajúce sa kontrolovaných zahraničných spoločností pre fyzické osoby (tzv. CFC pravidlá). Dôvodom zrušenia týchto pravidiel je, že v aplikačnej praxi vznikali otázky ohľadne ich proporcionality a účelnosti.
CFC pravidlá pre fyzické osoby nie sú upravené EÚ legislatívou. Smernica rady EÚ 2016/1164 v Článku 1 “Rozsah pôsobnosti” uvádza, že sa uplatňuje na všetkých daňovníkov, ktorí podliehajú dani z príjmov právnických osôb. Rovnako OECD v rámci akčného plánu BEPS, reformy medzinárodného zdaňovania s cieľom zamedziť obchádzanie zdanenia nadnárodnými spoločnosťami a zabezpečiť spravodlivé odvádzanie daní tam, kde sa ekonomické aktivity uskutočňujú (BEPS, Action 3 - 2015 Final Report) uvádza, že pravidlá kontrolovaných zahraničných spoločností je nevyhnutné zaviesť pre právnické osoby. Pripúšťa ako marginálnu aj možnosť aplikovať pravidlá na fyzické osoby.
Slovenská republika má možnosť sa rozhodnúť, či tieto pravidlá zavedie (vrátane rozsahu týchto pravidiel a spôsobu aplikácie), alebo sa rozhodnúť tieto pravidlá vôbec nezaviesť. Z členských krajín EU zaviedlo tieto pravidlá iba 5 krajín s podmienkami oveľa menej striktnými ako Slovensko. Pravidlá pre právnické osoby majú všetky členské krajiny EU.
K
Do 31. marca je možné podať aj opravné daňové priznanie
26. 3. 2009
Daňovník, ktorý už daňové priznanie podal a zistil, že v ňom uviedol nesprávny resp. chybný údaj, má možnosť podať do 31. marca opravné daňové priznanie.
V takom prípade sa na pôvodne podané daňové priznanie
pozerá ako keby nebolo podané a do úvahy sa berie len opravné daňové priznanie.
Daňovník by však nemal zabudnúť v tlačive označiť konkrétny druh daňového
priznania.
Predĺžené úradné hodiny daňových úradov
25. 3. 2009
Daňové úrady v závere marca upravia svoje stránkové dni a otváracie hodiny. Každý daňový úrad sa rozhoduje podľa skúseností z minulých rokov, kedy je táto úprava najvýhodnejšia.
Posledné dni marca sa
určite bude robiť dostatočne dlho, aby si daňové subjekty mohli splniť svoju
povinnosť a podať daňové priznanie.
Konkrétne stránkové dni a
predĺžené otváracie hodiny úradov je možné nájsť na stránke daňového
riaditeľstva www.drsr.sk.
Preklenovací úver alebo predaj pohľadávok
25. 3. 2009
Ak nemáte dostatok peňazí na bežnú prevádzku, dostali ste sa do platobnej neschopnosti, prípadne nevládzete platiť svoje dlhy, poraďte sa vo svojej banke.
Môže vám ponúknuť napríklad krátkodobý
preklenovací úver. Ak už úver máte a nedokážete platiť, banku požiadajte, aby
vám umožnila odklad splátok. Prípad každého klienta banky posudzujú individuálne.
Preklenovací úver treba splatiť najneskôr do roka. Banky
pozorne posudzujú finančné výkazy klientov a podľa toho určujú aj maximálnu
sumu, ktorú im požičajú. Vykazovanie pravidelných kreditných obratov na bežnom
účte vo výške sto percent z poskytnutého limitu je jednou zo základných
podmienok.
Ak firma nemá peniaze kvôli neplatičom, môže
predať ich záväzky. Faktoring je moderný spôsob financovania obchodných
pohľadávok s odloženou splatnosťou.
Predaj nesplatených faktúr faktoringovej spoločnosti znamená pre firmu
získať aspoň časť hodnoty nesplatených
faktúr. Niekedy môže spoločnosť vyplatiť aj celú sumu. Pohľadávky sa stanú
majetkom faktoringovej spoločnosti a od neplatičov ich bude vymáhať ona.
Predať možno aj pohľadávky pred lehotou
splatnosti. Rozdiel je v účtovnej povahe týchto produktov.
Financovanie pohľadávok je z pohľadu klienta
bankovým úverom, ktorý je účelovo poskytovaný oproti vyfakturovaným pohľadávkám
klienta pred lehotou splatnosti.
Banky uprednostňujú odkupovanie iba veľmi
bonitných pohľadávok, ktoré sú pred lehotou splatnosti a od spoločností s veľmi
dobrou platobnou disciplínou.
Možno zhrnúť, že z dlhov sa možno dostať
tromi spôsobmi:
- využiť
preklenovací úver
- využiť faktoring
- požiadať o odklad úverových splátok.
Milionárska daň sa hlási
24. 3. 2009
Dotkne sa asi 100-tisíc ľudí. Po podaní daňového priznania alebo po zúčtovaní dane, ktoré za nich urobí zamestnávateľ, budú musieť doplatiť štátu na daniach za minulý rok.
Doplatky na daní sa dotknú ľudí, ktorí vlani zarobili
mesačne v priemere viac 49-tisíc korún v hrubom. Ročne je to teda príjem
necelých 600-tisíc korún (19 916 €). Podľa zákona nemajú nárok na nezdaniteľnú
časť základu dane, ktorá bola vlani 98 496 korún. Ten, kto vlani zarobil v
priemere nad 85-tisíc korún mesačne v hrubom, nemá nárok na nezdaniteľnú časť
základu dane.
Zamestnanci si na rozdiel od podnikateľov svoj hrubý zárobok
nemôžu znížiť o nijaké daňové výdavky. Preto je daňový základ zamestnanca
napríklad s priemerným zárobkom 30-tisíc vyšší ako daňový základ
podnikateľa, ktorý zarába rovnako.