Keď sa vám vidí, že najhoršie máte už za sebou, ste obrátený na opačnú stranu.

Okolnosti sa vždy usporiadajú tak, aby privodili katastrofu.

Ľudská predstavivosť má svoje hranice oveľa nižšie, ako sú hranice možností vecí kaziť sa.

A čo to, pán Kohn, že vaša pani tak náhle zomrela? Čo jej bolo? Ale, ja ani sám neviem. Takto v noci ma zobudí a vraví: „Ty, Max, mne akosi nie je dobre.“ No a ja som jej povedal: „Ale, Sára, a komu je dnes dobre?!“

Narieka chorý Kohn: Cítim, že sa blíži moja posledná hodina! Sára, daj mi ešte pohár vody! Vody? Ale veď ty si vodu nikdy nemohol zniesť! No áno, ale na smrteľnej posteli sa teba pomeriť aj s úhlavným nepriateľom!

Posledné slová slávnych sú dobre známe – a väčšinou nudné. Zato posledné dialógy bezvýznamných sú úplne neznáme – a zaujímavé.

Vec, ktorá je v pohybe, sa určite pohybuje zlým smerom.

Neživé veci sa pohybujú len natoľko, aby sa vám priplietli do cesty.

Teleso umiestnené v priestore zostane na svojom mies len dovtedy, kým si nezhodnotí svoje možnosti.

Kto má len jedny hodinky, vždy vie koľko je hodín. Kto má dvoje, už si nikdy nemôže byť istý.

Ak sa dostaneš do pekla, bude tam pekelná zima, lebo zdraželi energie, čerti musia šetriť a strčia ťa do najpreplnenejšieho kotla.

Odkladanie je najvražednejšia forma zamietnutia.