Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“

Slovenský slord sa rozčuľuje: „A berte na vedomie, doktorko, že len čo sa postavím na nohy, nájdem si iného osobného lekára!“ „Ale prečo, vaše slordstvo_“ „Môjmu sluhovi Ďurovi ste na angínu predpísali tie isté lieky ako mne!“

Čim je človeku lepšie, tým menej myslí na zadné kolieska.

Najväčším nebezpečím pre človeka je jeho márnivosť.

Klamstvo, ktoré sa nedá dokázať, má cenu pravdy.

Napriek tomu, že svet ide neustále dopredu, každý musí vždy začínať od začiatku.

Nakoniec bude úspešný ten, kto predposledný urobí chybu.

S úspechom je to ako s voňavkou - akonáhle sa dostane na vzduch, vyprchá.

V politike prostriedy svätia prostriedky.

Najdôležitejšou úlohou civilizácie je naučiť politikov myslieť.

Dvaja najhorúcejší kandidáti na zápis do knihy ohrozených druhov sú čestný politik a dobrý lupič.