Poznanie je poklad, ale kľúčom k nemu je prax. (Fuller)

Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.

Prebieha zákopová vojna. Priateľský vojak Kohn každé ráno vystrčí zo zákopu na palici svoju prilbu a nepriateľský vojak zo zákopu naproti do nej celý deň strieľa. Aj dnes Kohn vystrčí prilbu – a nič – streľba žiadna. – Hej, prečo nestrieľaš – kričí na nepriateľa vojak Kohn. – Minuli sa mi náboje, - kričí naspäť nepriateľský vojak. – Predám za dolár kus. Ak vezmeš celú tisícku, dám ti päť percent zľavu, - ponúka vojak Kohn.

Priprav sa na to, že najväčšie uznanie sa dostane tomu, kto spravil najmenej.

Úradníci sa zamestnávajú prácou navzájom bez toho, aby na to potrebovali okolie.

Kto rozkazuje iným, nepozná nemožné.

Dať sa oklamať raz je nepríjemné, dva razy hlúpe a tri razy až hanebné.

Never prítomnému šťastiu.

Múdry človek netvrdí nič, čo by nevedel dokázať.

Po tom, ako sa vám zdá, že všetky klebety o vás už boli vymyslené, sa objaví nová séria.

Klebety sú podobné ohnivkám reťaze. Keď ich okolo obete správne pospájate, nemá šancu uniknúť.

Ohňom a mečom ničia nepriateľa barbari. V civilizovanej spoločnosti na to stačí jedovatý jazyk.