Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“

Štyria slordi pravidelne kažý štvrtok hrávajú v klube bridž. Až raz namiesto slorda Cesnacka príde jeho sluha Ďuro s odkazom: „Jeho slordstvo má dámsku návštevu. Odkazuje vám, že ak bude môcť, tak nepríde, a ak nebude môcť, tak príde.“

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Zbraňou mladíka je jeho mladosť, zbraňou je jeho mladosť, zbraňou starca sú jeho peniaze.

Neskoro doručená informácia môže byť príčinou rozvodu.

Všetkého moc škodí. Aj lásky. Cnosť potrestá sama seba.

To, že viete, na koho zvalíte vinu, problém nevyrieši, ale človeku to náramne pomôže.

Najlepšie je nerobiť nič a pripravovať sa na to, že bude ešte horšie.

Každý má toľko, koľko si zaslúži.

Muž, ktorý sa ožení, príde nielen o slobodu, ale aj o právo hovoriť.

Čo je dobré, je zakázané. Čo nie je zakázané, nie je zaujímavé.

Dva problémy sa navzájom nikdy nevykrátia, ale znásobia.