Murphy radí
Parkinsonove zákony - V. večer
V každom pracovnom spoločenstve neustále rastie počet zamestnancov, nezávisle od množstvo vykonanej práce.
Informácia sa obmieňa tak, ako sa posúva nahor po byrokratoch.
Pomyselná dôlžitosť a zložitosť práce rastie úmerne s časom, ktorý je na jej vykonanie.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Kde končí pozemská púť
Do staroby som sa staral, aby som dobre žil, v starobe o to, aby som dobre umrel.
Človek počas svojej pozemskej púte narobí svojim blízkym často starosti. A zo zotrvačnosti v tejto zábave pokračuje aj po smrti.
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
(Zrnká úsmevu)
Odvaha tárať
Nech sa stane čokoľvek, tvár sa tak, ako by to bolo tvojím úmyslom.
Ak lekár určí diagnózu, to ešte neznamená, že ju vie aj liečiť.
Bohovia síce medzi sebou vedú vojny, ale sami v nich nebojujú – na to majú ľudí.
(Murphyho Zbierka zákonov)
Murphyho zákonník
Dve veci na tejto zemi sú všadeprítomné: vodík a ľudská hlúposť.
Čím viac dopravných prostriedkov máte na výber, tým horšie si vyberiete.
Keď si môžete vybrať spomedzi viacerých nápadníkov, vyberiete si zle. Ak nemáte na výber, aj tak si zle vyberiete.
(Murphyho zrnká II)
Opatrnosti nie je nikdy dosť
Dobrého veľa nebýva, zato zlé prichádza v húfoch.
Nezáleží na tom, aká je skutočnosť, ale ako sa javí ostatným.
Pekné prázdne hlavy často využijú tie chytrejšie hlavy.
(Murphyho zákony v bájkach)