Zmeny v sociálnych službách
17. 6. 2022
Cieľom novely zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov je, vzhľadom na pretrvávajúci ozbrojený konflikt na území Ukrajiny, a súvisiaci hromadný prílev cudzincov na územie Slovenskej republiky spôsobený týmto ozbrojeným konfliktom, reagovať na zvýšený dopyt po flexibilných formách starostlivosti o deti, a to počas prípravy alebo účasti rodiča na trhu práce.
Táto právna úprava reaguje na momentálne potreby rodín pri zosúlaďovaní rodinného a pracovného života, ale dáva priestor aj na rozvoj služby na podporu zosúlaďovania rodinného a pracovného života a jej dostupnosť aj v budúcnosti.
Vzhľadom k nedostatočným kapacitám v zariadeniach starostlivosti o deti do troch rokov veku dieťaťa, materských školách, či v iných zariadeniach a subjektoch poskytujúcich formalizovanú starostlivosť o deti spravidla v pracovných dňoch a v pracovnom čase je potrebné vytvoriť právne podmienky na vznik a rozvoj služby na podporu zosúlaďovania rodinného a pracovného života aj formou podpory poskytovania starostlivosti o deti fyzickou osobou v detskej skupine s najviac štyrmi deťmi, s povahou a charakterom tejto starostlivosti približujúcej sa domácemu prostrediu, a to pre deti vo veku v zásade od narodenia po začatie plnenia povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole.
V detskej skupine v domácom prostredí, resp. prostredí približujúcom sa domácemu prostrediu sa umožňuje fyzickej osobe ako formalizovanú sociálnu službu poskytovať bežné úkony starostlivosti o dieťa a zabezpečovať záujmovú činnosť v malom kolektíve najviac štyroch detí. Na túto fyzickú osobu sa nekladú podmienky preukázania odbornej spôsobilosti s požiadavkou dosiahnutia konkrétneho stupňa vzdelania a ani potreba plnenia kvalifikačných predpokladov na výkon tejto pracovnej činnosti v oblasti sociálnych služieb. Musí v zásade plniť len všeobecné podmienky na vznik oprávnenia poskytovať túto sociálnu službu, ktorými sú bezúhonnosť a spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, ktorá predpokladá aj dosiahnutie vekovej hranice 18 rokov. Rodičom sa vzhľadom na dostupnejšie a flexibilnejšie poskytovanie starostlivosti o deti v detskej skupine umožní lepšie si zosúladiť rodinný a pracovný život, a tak aj ich rýchlejší vstup alebo návrat na trh práce.
Vznik a rozvoj služby starostlivosti o dieťa v detskej skupine sa predpokladá najmä v oblastiach v ktorých nie sú dostupné materské školy alebo zariadenia starostlivosti o deti do troch rokov veku dieťaťa. Takéto legislatívne opatrenie pre vznik a rozvoj služby na podporu zosúlaďovania rodinného a pracovného života aj formou podpory poskytovania starostlivosti o deti fyzickou osobou v detskej skupine prispeje k zníženiu rizika ohrozenia chudobou a nedostatku príjmov spôsobeného tým, že rodič zostane dlhší čas mimo trhu práce. Zákon predpokladá aj vznik nových možností pracovného uplatnenia pre fyzické osoby, ktoré budú v právnom postavení poskytovateľa sociálnej služby - služby na podporu zosúlaďovania rodinného života a pracovného života - starostlivosti o dieťa v detskej skupine. Takáto forma starostlivosti o dieťa zahŕňa len základnú starostlivosť o dieťa a neobsahuje poskytovanie odborných činností, ktorými sú výchova a vzdelávanie detí, a tým plnohodnotne nenahrádza starostlivosť o deti poskytovanú v zariadeniach pre deti a mládež.
K
Slovensko má najdrahšie PHL z okolitých krajín
10. 9. 2009
V porovnaní s okolitými krajinami, ktoré sú súčasťou Európskej únie, má Slovensko najdrahšie pohonné látky (PHL). Ako agentúru SITA informoval internetový portál natankuj.sk, k 7. septembru tohto roka bolo Slovensko na 16. mieste v rebríčku porovnávajúcom ceny benzínov s daňami, keď bola na úrovni 1,183 € za liter.
Oproti prvému v poradí - Rumunsku je cena za liter benzínu s daňami na Slovensku drahšia o 0,265 €. Svoju pozíciu si Slovensko neudržalo v rebríčku cien nafty s daňami a kleslo o jedno miesto. Podľa portálu je Slovensko aktuálne na predposlednom mieste. Priemerná cena nafty s daňami na Slovensku bola 1,110 € za liter, čo je oproti rumunským priemerným cenám, ktoré boli v sledovanom období najnižšie, viac o 0,257 € za liter.
Aktuálne na 19. mieste je Slovensko v rebríčku najnižších cien benzínov bez daní. V rebríčku cien nafty bez daní je SR na 9. mieste.
V auguste štát opäť na daniach vyzbieral menej ako plánoval
10. 9. 2009
Ku koncu ôsmeho mesiaca predstavoval výpadok daňových a colných úradov 1,5 miliardy €. Daňové a colné úrady ku koncu ôsmeho mesiaca vybrali celkovo 5,2 miliardy €.
Podľa údajov zverejnených Daňovým riaditeľstvom SR sa tak Daňovým úradom a colniciam podarilo plánované príjmy naplniť na 77,59 %. Pod tento výsledok sa najvýraznejšie podpísal nižší výber daní na tovary a služby. Domáce dane na tovary a služby v celkovom objeme 3,5 miliardy € zaostali za rozpočtom o 1,2 miliardy €. Výber samotnej dane z pridanej hodnoty dosiahol pritom 2,3 miliardy €, čo predstavovalo nižšie ako plánované príjmy o 1,1 miliardy €.
Lepšie sa darilo nedaňovým príjmom. Tie dosiahli 182,89 milióna € a boli oproti plánovanej úrovni vyššie o 29,1 milióna €. Podpísali sa pod to najmä vyššie odvody z výťažkov z lotérii a iných podobných hier. Tie boli a oproti rozpočtu vyššie o 30,3 milióna € a dosiahli 81,2 milióna €. Na daniach z príjmov, ziskov a kapitálového majetku vybrali daňové a colné orgány SR ku koncu augusta celkovo 1,5 miliardy €, teda 82,09 % plánovaného objemu. V porovnaní s plánom zaostal výber dane z príjmov právnických osôb o 150,8 milióna € a dosiahol 1,5 miliardy eur. Dane odvedené fyzickými osobami dosiahli 1,1 miliardy €. V rámci podielu z daní z príjmov fyzických osôb obce a vyššie územné celky zaznamenali príjem 1,1 miliardy €.
Nižší oproti plánu v štátnom rozpočte bol aj výber spotrebných daní. Ku koncu augusta evidovali totiž colné úrady príjem z týchto daní vo výške 1,3 miliardy €, čo predstavovalo plnenie rozpočtovanej úrovne na 90,56 %. V rámci nedaňových príjmov evidovali úrady na administratívnych poplatkoch 101,4 milióna €, čo predstavuje plnenie rozpočtu na úrovni 98,54 %. Pokuty a penále dosiahli pritom takmer 222 tisíc €.
Podľa schváleného štátneho rozpočtu by celkovo v tomto roku mali daňové a colné úrady vybrať spolu 10,1 miliardy €. Z celkového objemu príjmov by daňové príjmy mali tvoriť 9,9 miliardy € a nedaňové príjmy takmer 231 miliónov €. Vlani daňové úrady a colnice vybrali do štátneho rozpočtu spolu 9,3 miliardy €. To bolo oproti plánu viac o 0,88 %.
Návrh na zmenu Zákonníka práce neprešiel
9. 9. 2009
Pracovať v nedeľu preto ani v budúcnosti nebude zakázané. Parlament totiž nesúhlasil s návrhom novely ZP, aby sa zakázala práca v nedeľu s istými výnimkami.
Poslanec, ktorý návrh predkladal chcel, aby zmena Zákonníka práce priniesla presné vymedzenie pravidiel pre prácu v nedeľu a vo sviatky tak, ako je to vo viacerých krajinách Európskej únie.
Išlo predovšetkým o to, aby v nedeľu boli zatvorené obchodné reťazce a aby sa ľudia opäť stretávali v rodinnom prostredí. Výnimkou zo zákazu mali byť napr. práce, ktoré nemôžu byť vykonané počas pracovných dní, požiarnici alebo záchranná banská či horská služba, práca bezpečnostných zložiek, práca v niektorých zdravotníckych zariadeniach a lekárňach či v reštauráciách a v hoteloch. Výnimka sa ďalej mala vzťahovať aj na hudobné vystúpenia, divadelné a filmové predstavenia a výstavy. Pracovať v nedeľu by mohli aj zamestnanci médií.
Podľa Zákonníka práce v súčasnosti platí, že zamestnancovi nemožno nariadiť prácu 1. januára (Nový rok), na Veľkonočnú nedeľu, na Štedrý deň po 12.00 h a 25. decembra na Prvý sviatok vianočný.
Návrh zmeny zákona o rodičovskom príspevku
9. 9. 2009
Rodičovský príspevok na výšku minimálnej mzdy nenarastie pre každého rodiča. Ľudia, ktorí boli bez práce a bez peňazí už pred narodením dieťaťa alebo pracovali krátko, budú na tom rovnako ako dnes. Dávka patrí ženám, ktoré boli zamestnané najmenej 270 dní z dvoch rokov pred pôrodom alebo si na nemocenské poistenie prispievali ako nezamestnané či živnostníčky.
Ministerstvo práce predložilo do pripomienkového konania dlho očakávaný návrh zmeny zákona o rodičovskom príspevku. Pôvodne sa vláda zaviazala, že do roku 2010 zvýši tento príspevok na úroveň minimálnej mzdy.
Podľa návrhu zákona by sa mal príspevok zvýšiť iba tým, ktorí si príspevok na materskú dávku odvádzali vopred. Dávka patrí ženám, ktoré boli zamestnané najmenej 270 dní z dvoch rokov pred pôrodom alebo si na nemocenské poistenie prispievali ako nezamestnané či živnostníčky.
Týmto návrhom by sa podpora štátu zachovala pre všetkých rodičov aspoň na úrovni súčasného stavu. Deliaca línia zohľadňuje, či si na obdobie materskej matka prispievala. Zároveň je zachovaná aj solidarita s nepracujúcimi matkami - tiež dostanú príspevok.