Zmeny v sociálnom poistení
23. 9. 2020
Z dôvodu potreby operatívnej úpravy podmienok nároku na pandemické ošetrovné sa ustanovilo, aby zákon, ktorým sa mení zákon o sociálnom poistení schválený 17. 9. 2020, nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia.
Návrh vládnej novely zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov reflektuje potrebu jednoznačného ustanovenia podmienok nároku na pandemické ošetrovné v školskom roku 2020/2021.
V súlade s vyššie uvedeným sa ustanovilo, že v čase riadne prebiehajúceho výchovno-vzdelávacieho procesu, t.j. neobmedzenej prevádzky škôl a predškolských zariadení, pandemické ošetrovné nepatrí v prípadoch, kedy by zákonný zástupca dieťaťa neprejavil záujem o účasť dieťaťa na prebiehajúcom výchovno-vzdelávacom procese v predškolskom zariadení alebo v škole z dôvodu obavy o jeho zdravie, resp. v prípade, ak dieťa nie je možné do predškolského zariadenia alebo školy umiestniť z kapacitných dôvodov (takáto možnosť aktuálne neexistovala).
V zmysle tohto zákona má mať zákonný zástupca aj naďalej nárok na pandemické ošetrovné v prípadoch, kedy počas trvania krízovej situácie budú predškolské zariadenia, školy alebo ich časti (napr. konkrétne triedy) uzatvorené na základe rozhodnutia príslušného orgánu.
Za účelom zníženia administratívnej záťaže sa tiež zmenil systém overovania podmienok nároku na pandemické ošetrovné, a to tak, že príslušný okresný úrad bude poskytovať informácie Sociálnej poisťovni len o deťoch, ktoré sa nezúčastňujú výchovno-vzdelávacieho procesu.
Pri platení šekov na pošte je lepšie využiť hotovosť
1. 10. 2009
Platenie platobnou kartou na pošte môže zákazníkov, ktorí nie sú klientmi Poštovej banky, nepríjemne prekvapiť. Kým pre klientov Poštovej banky, ktorí za poštové služby platia kartou, ide len o sumu 0,07 €, majitelia kariet od iných bánk majú problém.
Kartou si síce môžu vybrať peniaze priamo pri okienku na pošte, no len za cenu vysokého poplatku. Ide o takzvanú službu cash advance, za ktorú si banky účtujú poplatok vo výške 1 alebo 2 % z objemu transakcie. Ani minimálne poplatky nie sú práve najnižšie.
Za túto službu pri karte Tatra banky napríklad klient zaplatí minimálne 8,30 €, VÚB si účtuje minimálny poplatok 6,64 €, ČSOB pri použití debetnej karty minimálne 8,30 €, pri kreditke najmenej 4,65 €. Pri použití debetnej karty si napríklad Slovenská sporiteľňa účtuje minimálny poplatok 1,99 €.
Pošta tvrdí, že aj keď s bankami o používaní ich kariet pri platení na pošte rokuje, nevedia sa dohodnúť na poplatkoch.
Odborárov čakajú vyjednávania o budúcoročných mzdách
1. 10. 2009
Mzdy odrážajú situáciu v spoločnosti. Veľké firmy okrem zápasu s nedostatkom zákaziek čakajú aj vyjednávania s odborármi a dohodovanie sa na nových kolektívnych zmluvách. Platnosť kolektívnych zmlúv väčšinou vyprší posledným decembrovým dňom.
Je možné, že prípadné zníženie mzdy čaká zamestnancov z automobilového, strojárskeho a hutníckeho sektora, ako aj z cestovného ruchu.
Na vyjednávanie s odbormi okrem firiem, ktorým sa končí zmluva s ich sociálnymi partnermi, čakajú aj tie, ktorým by mala platiť ešte minimálne rok. Mnohé firmy každoročne vyjednávajú o dodatkoch ku kolektívnej zmluvy. Pokiaľ sa na nich nedohodnú, zostávajú platiť rámcové zmluvy.
Niektoré podniky budú môcť využiť aj ďalší ťah, ktorým je predĺženie kolektívnej zmluvy. V prípade zmlúv platných do konca roku 2009, u ktorých nebude ukončené kolektívne vyjednávanie, ich platnosť sa predĺži do konca marca 2010.
Zamestnávatelia upozorňujú, že pokiaľ budú požiadavky odborárov nerealistické a firmy na ne predsa len pristúpia, môže to viesť k následným finančným ťažkostiam.
Neplatenie sociálnych príspevkov ide opäť do módy
30. 9. 2009
Takmer 7 700 nových dlžníkov eviduje samotná Sociálna poisťovňa už za prvý polrok tohto roka. Na druhej strane prekvitá biznis s pohľadávkami. Firmy zaoberajúce sa správou a vymáhaním dlžôb zaznamenávajú nárast dopytu o desiatky percent.
Od ideálneho stavu má pomalé zviechanie sa svetovej ekonomiky ešte ďaleko. Najväčšie problémy v oblasti starostlivosti o pohľadávky na Slovensko ešte fakticky nedorazili.
Sociálna poisťovňa zinkasovala za druhý tohtoročný kvartál na odvodoch menej takmer o 16 miliónov €, pričom údaj hovorí len o najväčších dlžníkoch, ktorých záväzok presahuje sumu 5 000 €.
Pravidlá samotná poisťovňa pritom nespríňovala. Zvýšila len hranicu dlhu, nad ktorou je potrebné zriaďovať záložné právo. Zákon o sociálnom poistení v otázke lehoty splatnosti poistného nebol zmenený. Zmenená bola len výška pohľadávky, pri ktorej je potrebné zriadiťprávo pri povolení splátok dlžných súm v prospech dlžníka.
Dopyt po externom vymáhaní pohľadávok vzrastá úmerne neschopnosti firiem vymôcť si vlastnými silami peniaze za dodaný tovar, služby či pôžičky.
Najviac neplatičov pribudlo v bankovníctve a v spoločnostiach, ktoré poskytujú úvery na kúpu na splátky. Čo sa týka obchodných pohľadávok, najväčší nárast bol zaznamená v oblasti finančných služieb, a to najmä v lízingu a potom aj v prepravných službách, čiže v logistike.
Podľa informácií spoločností zaoberajúcich sa touto činnosťou majú služby správy pohľadávok na Slovensku stále veľký rastový potenciál. V porovnaní s ostatnými európskymi krajinami je u nás stále veľmi nízka miera outsorcingu správy a inkasa pohľadávok. Externými službami sa rieši približne len desať percent pohľadávok.
V štátnom rozpočte sa uvažuje aj s nárastom platov učiteľov
30. 9. 2009
Bez dohody sociálnych partnerov pôjde na rokovanie vlády návrh zákona o štátnom rozpočte na budúci rok. Tí totiž k návrhu pre krátkosť času na jeho preštudovanie stanovisko nezaujali. Po rokovaní triparity minister financií uviedol, že priestor na diskusiu bude aj počas rokovania v parlamente a ministerstvo je ochotné sa baviť o zmenách, ktoré sa nedotknú základných rámcov, na ktorých je návrh postavený.
Prezident Republikovej únie zamestnávateľov za pozitívum označil to, že deficit sa znižuje, za negatívne označuje, že deficit sa znižuje príliš pomaly. Zadlžovanie tlačí na úrokové sadzby, ktoré sa môžu negatívne dotknúť aj podnikateľov. Ako výrazne pozitívnu označil skutočnosť, že vláda nepristupuje k zvyšovaniu daní pre podnikateľov.
Pripomienky k rozpočtu mali aj odborári. V rozpočte by napríklad chceli mať zakomponované aj výsledky kolektívneho vyjednávania o platoch vo verejnej a štátnej správe. Návrh počíta s rastom platov v štátnej správe o 1 %, rokovania o kolektívnych zmluvách však ešte neskončili.
Nesúhlas s rozpočtom vyjadrili predstavitelia samospráv. Podľa šéfa Združenia miest a obcí Slovenska navrhovaný rozpočet nezabezpečuje dostatok zdrojov pre mestá a obce už druhý rok po sebe. Preto budú samosprávy navrhovať napríklad aj zmeny v rozdelení výnosu z daní z príjmov fyzických osôb tak, aby celý výber zostal v rukách miest a obcí.
Po prerokovaní sociálnymi partnermi návrh poputuje na stredajšie rokovanie vládneho kabinetu. Vzhľadom na minulotýždňovú dohodu všetkých koaličných partnerov premiér predpokladá jeho hladké schválenie. Návrh štátneho rozpočtu by mal byť predložený do parlamentu a prerokovaný už na októbrovej schôdzi.
Predložený štátny rozpočet počíta s celkovými príjmami na úrovni 12,531 mld. eur a výdavkami v sume 16,277 mld. €. Štát by mal tak podľa návrhu hospodáriť v budúcom roku s rozpočtovaným deficitom v objeme 3,746 mld. €.
Schodok celého okruhu verejných financií, vrátane Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní, miest a obcí a ďalších subjektov verejnej správy, je rozpočtovaný na avizovanej úrovni 5,5 % hrubého domáceho produktu. Deficit v tomto roku sa očakáva na úrovni 6,3 % hrubého domáceho produktu.
Prioritami budúcoročného rozpočtu sú rezorty zdravotníctva, práce a školstva. Najväčšie škrty vo financovaní zo štátneho rozpočtu čakajú ministerstvá obrany či dopravy.
Počíta sa s jednopercentným nárastom miezd v štátnej správe. Ešte výraznejšie by si mali polepšiť učitelia, ktorých platy by mali vzrásť o 2,3 %.