Murphy radí
Kde končí pozemská púť
V živote existujú len dve istoty: to, že človek raz zomrie, a to, že dokiaľ nezomrie, musí platiť dane. Aj keď o tom všetci vedia, každý sa tomu bráni – smrti aj plateniu.
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
Smrť sa neriadi našim plánmi. (Moliére)
(Zrnká úsmevu)
Hlúposti sa medze nekladú
Veci, ktorých sa vzdáš, môžu byť použité proti tebe.
Nikto nie je múdry natoľko, aby odolal lichoteniu.
Ak sa človek prestane mať na pozore, môže prísť nielen o živobytie, ale i o život.
(Murphyho zákony v bájkach)
Aj koniec má svoj čas - posledný večer
Transformovať krízu na rutinu sa dá tak, že krok za krokom zaznamenáme činnosť šéfa pri prekonávaní pôvodnej krízy a spracujeme ho do pracovného postupu.
Opakujúca sa kríza je dôkazom nedbalosti a lenivosti šéfa.
Najčastejšou príčinou zlyhania šéfa je jeho neochota, resp. neschopnosť adaptovať sa na nové podmienky.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Žiadna hlava nie je dokonalá
Najprv hľadajte tam, kde by ste to hľadali naposledy.
Popri vinných treba vždy postihnúť aj nevinných, aby všetci žili v neistote.
Ak ste šéfom, potom hlasný krik je dobrou náhradou jasného zraku.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Murphy a šťastie
Na to, aby človek mal šťastie nestačí byť hlúpym.
Hlúposť nie je hriech, ale dar; obdarovaný ho nemôže odmietnuť.
V každej organizácii je vyhradené aspoň jedno miesto pre hlupáka. Len sa nevie, ktoré to je.
(Murphyho Zbierka zákonov)