Murphy radí
Murphyho rady
Nevydávajte sa kvôli peniazom! Budete si musieť odrobiť každú korunu.
Nežeňte sa pre peniaze, dajú sa vypožičať oveľa lacnejšie.
Ekonómia je jediná oblasť, kde dvaja ľudia, ktorí tvrdia niečo úplne opačné, môžu dostať Nobelovu cenu za príspevok k zvýšeniu blahobytu ľudstva.
(Murphyho zrnká II)
Kde končí pozemská púť
Človek počas svojej pozemskej púte narobí svojim blízkym často starosti. A zo zotrvačnosti v tejto zábave pokračuje aj po smrti.
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
(Zrnká úsmevu)
Zákony sexu
Tam, kde nemožno oceniť výkon, treba oceniť ochotu.
Bohužiaľ, dnes po prvýkrát v histórii ľudstva je sex pre človeka nebezpečnejší ako fajčenie.
Jediný spôsob, ako si udržať ženu, je nedať jej všetky peniaze.
(Murphyho Zbierka zákonov)
Sláva a peniaze...
Čo je hodné toho, aby to bolo vykonané, je tiež hodné toho, aby to bolo vykonané poriadne. (Chesterfield)
Tolerancia nie je to isté, čo ľahostajnosť. Je to presvedčenie, že aj druhý môže mať pravdu. (Menzel)
Radikál je človek, ktorý stojí oboma nohami pevne v oblakoch. (Roosewelt)
(Myšlienky bez cla)
Život je smiešny
Prosím ťa, ako to chodíš? Zarábaš ohromné peniaze a nosíš takéto ohromné peniaze a nosíš takéto hrozné nohavice.“ Taktika, taktika, priateľko! Žena mi povedala, že ak si tie nohavice oblečiem, nikam so mnou nepôjde!“
Sudca hovorí obžalovanému: „Chcete uviesť nejaké poľahčujúce okolnosti?“ „Áno, pán sudca. Chcel by som slávnemu súdu pripomenúť, že už som bol trikrát trestaný a vôbec to nepomohlo!“
Známy advokát prehrá spor a jeho klient, práve odsúdený za lúpež, sa k nemu otočí a pýta sa: „A čo teraz?“ „Nič zvláštne. Ty pôjdeš teraz na päť rokov do väzenia, a ja pôjdem na obed.“
(Myšlienky bez cla)