Zmeny v DPH
13. 5. 2024
Primárnym cieľom novelizácie zákona o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov je transpozícia smernice, ktorou sa mení smernica o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o osobitnú úpravu pre malé podniky, a nariadenie, pokiaľ ide o administratívnu spoluprácu a výmenu informácií na účely monitorovania správneho uplatňovania osobitnej úpravy pre malé podniky.
Hlavným dôvodom prijatia smernice (EÚ) 2020/285 v platnom znení bolo zavedenie harmonizovaných pravidiel s cieľom znížiť administratívne zaťaženie zdaniteľnej osoby - malého podniku, vyplývajúce z dodržiavania platných predpisov pre malé podniky, keďže súčasná právna úprava založená na zdaňovaní v členskom štáte pôvodu neznižuje administratívne zaťaženie týchto zdaniteľných osôb. Malý podnik bude mať od roku 2025 možnosť využívať oslobodenie od dane aj v inom členskom štáte, ako v členskom štáte, v ktorom je usadený, za predpokladu, že hodnota bez dane ním dodaných tovarov a služieb v Európskej únii v kalendárnom roku bude nižšia ako ustanovený ročný úniový limit 100 000 eur bez DPH a súčasne hodnota bez dane ním dodaných tovarov a služieb v tom istom kalendárnom roku nepresiahne ustanovený národný limit, do ktorého sa v dotknutom členskom štáte považuje za malý podnik. Pre tieto účely sa v zákone o DPH navrhuje zaviesť osobitnú úpravu pre malý podnik zahraničnej osoby, ktorá ustanovuje podmienky a práva a povinnosti súvisiace s uplatňovaním oslobodenia ekonomickej činnosti malého podniku neusadeného v tuzemsku od dane, ako aj osobitnú úpravu pre malý podnik tuzemskej osoby, v ktorej sa ustanovia pravidlá pre uplatňovanie oslobodenia od dane ekonomickej činnosti tuzemskej zdaniteľnej osoby v inom členskom štáte.
Z dôvodu povinnosti transpozície smernice (EÚ) 2020/285 v platnom znení do zákona o DPH je potrebné vykonať aj zmeny v procese registrácie tuzemských zdaniteľných osôb a zahraničných zdaniteľných osôb za platiteľa dane. Tuzemská zdaniteľná osoba sa stane platiteľom dane prvým dňom kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom presiahla obrat 50 000 eur, ibaže by v prebiehajúcom kalendárnom roku presiahla obrat v tuzemsku 62 500 eur, kedy by sa stala platiteľom dane už týmto dodaním tovaru a služby, alebo by sa stala platiteľom dane skôr na základe ďalších zákonných skutočností. V tejto súvislosti je potrebné ešte upraviť práva a povinnosti platiteľov dane, ktorí si nesplnili zákonnú registračnú alebo oznamovaciu povinnosť. Z dôvodu transpozície smernice 2020/285 a v nadväznosti na navrhované nové znenie registračných ustanovení sa upravujú aj niektoré ďalšie ustanovenia zákona o DPH, a súčasne, na základe požiadaviek vyplývajúcich z aplikačnej praxe, dochádza k ďalším úpravám zákona o DPH.
K
Gastrolístok nesmie ísť pod 3,15 eura
18. 11. 2014
Ministerstvo práce od novembra zvýšilo sumu, od ktorej závisí minimálna hodnota stravovacej poukážky. Zvýšenie stravného pre zamestnancov vyplýva zo zákona. Podkladom je vývoj cien jedál a nealkoholických nápojov v reštauráciách. Odteraz im patrí najmenej 3,15 eura denne.
Veľké zmeny v zákone o dani z príjmov
16. 11. 2014
Zmeny v zákone o dani z príjmov nadobúdajú účinnosť 1. 12. 2014 a 1. januára 2015.
Ide o rozsiahlu novelu zákona, ktorej zámerom je pokračovať v konsolidácii a trvalej udržateľnosti verejných financií a v koncepčnom a systematickom boji proti daňovým podvodom. K najdôležitejším zmenám dochádza v odpisovaní hmotného majetku, pri limitovaní vstupnej ceny osobných automobilov hranicou 48 000 €, v redukcii možnosti použitia zrýchlenej metódy odpisovania. Taktiež dochádza k zrušeniu lízingového spôsobu odpisovania u hmotného majetku obstarávaného formou finančného prenájmu, k zavedeniu pravidiel nízkej kapitalizácie na prepojené obchodné spoločnosti (tuzemské aj zahraničné), k transferovému oceňovaniu aj na tuzemské vzájomne prepojené osoby. Zamestnávateľ bude mať možnosť nepeňažné plnenie zdaniť rovnako, ako poskytnuté peňažné plnenie, ako keby zamestnancovi sumu nepeňažného plnenia zamestnávateľ vyplatil zamestnancovi v čistom. Dochádza aj k vyňatiu náhrady nemajetkovej ujmy vyplácanej na základe Občianskeho zákonníka z príjmov oslobodených od dane a zdanenie tejto náhrady, ako ostatného príjmu fyzickej osoby, k zavedeniu zrážkovej dane u farmaceutických spoločností z peňažných plnení poskytovaných lekárom a samozdanenie lekárov z darov a iných nepeňažných plnení prijatých od farmaceutických spoločností. Dochádza aj k zjednodušeniu výpočtu a spôsobu platenia preddavkov na daň z príjmov fyzických osôb a u fyzických osôb – nepodnikateľov sa umožňuje do výdavkov na obstaranie majetku započítať aj úroky z hypotekárneho úveru a stavebného úveru do výdavkov na obstaranie nehnuteľnosti a úhradu za prevod členského práva v bytovom družstve, k zadefinovaniu primeranosti daňových výdavkov, ak obstarávaný majetok a služby sú súčasne využívané aj na osobnú spotrebu podnikateľov, spoločníkov obchodných spoločností a zamestnancov. V tomto prípade je možné do daňových výdavkov zahrnúť najviac 80 % z vynaložených výdavkov. Novelou zákona dochádza k podpore podnikateľských subjektov rozvíjajúcich vlastný výskum a vývoj v podobe tzv. superodpočtu nákladov na výskum a vývoj zo základu dane.
Zmeny Zákonníka práce od januára 2015
16. 11. 2014
Zákon o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti mení aj Zákonník práce.
Dňa 16. 10. 2014 bol v NR SR schválený zákon o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti. Zmeny nadobúdajú účinnosť 1. januára 2015. V Zákonníku práce sa zakazuje diskriminácia v pracovných vzťahoch z dôvodu oznámenia protispoločenskej činnosti. Na základe zmien nesmie byť nikto na pracovisku v súvislosti s výkonom pracovnoprávnych vzťahov prenasledovaný, ani inak postihovaný, nielen za podanie sťažnosti, žaloby alebo návrhu na začatie trestného stíhania na iného zamestnanca alebo zamestnávateľa, ale ani za iné oznámenie o kriminalite alebo inej protispoločenskej činnosti. Do zákona sa dopĺňa povinné oboznamovanie zamestnanca pri nástupe do zamestnania s vnútorným predpisom, ktorý uvedené upravuje. Pri neplatnom skončení pracovného pomeru je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku, pričom súd môže náhradu mzdy znížiť, prípadne ju vôbec nepriznať a taktiež je výška náhrady mzdy limitovaná 36 mesiacmi. Ak k neplatnému skončeniu pracovného pomeru dôjde voči oznamovateľovi protispoločenskej činnosti napriek tomu, že sa mu poskytuje ochrana, zamestnávateľ mu bude musieť vždy poskytnúť plnú náhradu mzdy za celý čas. Taktiež sa do zákona dopĺňa, že zamestnanec neporuší povinnosť mlčanlivosti o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám, ak na základe týchto skutočností oznámi protispoločenskú činnosť.
Inšpekcia práce od januára 2015 po novom
16. 11. 2014
Od januára sa rozširuje rozsah inšpekcie práce o dozor nad dodržiavaním vnútorného systému preverovania podnetov.
Ak pôjde o ochranu oznamovateľa, ktorý bude zamestnancom niektorého inšpektorátu práce, z dôvodu zamedzenia zaujatosti bude rozhodovať o súhlase iný inšpektorát práce určený ich spoločným nadriadeným orgánom – Národným inšpektorátom práce. Taktiež dochádza k zmenám, ktoré súvisia s ukladaním pokút a rozšírením pôsobnosti inšpektorátu práce aj o rozhodovanie o súhlase s pracovnoprávnym úkonom voči oznamovateľovi protispoločenskej činnosti.