Zmeny v DPH
13. 5. 2024
Primárnym cieľom novelizácie zákona o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov je transpozícia smernice, ktorou sa mení smernica o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o osobitnú úpravu pre malé podniky, a nariadenie, pokiaľ ide o administratívnu spoluprácu a výmenu informácií na účely monitorovania správneho uplatňovania osobitnej úpravy pre malé podniky.
Hlavným dôvodom prijatia smernice (EÚ) 2020/285 v platnom znení bolo zavedenie harmonizovaných pravidiel s cieľom znížiť administratívne zaťaženie zdaniteľnej osoby - malého podniku, vyplývajúce z dodržiavania platných predpisov pre malé podniky, keďže súčasná právna úprava založená na zdaňovaní v členskom štáte pôvodu neznižuje administratívne zaťaženie týchto zdaniteľných osôb. Malý podnik bude mať od roku 2025 možnosť využívať oslobodenie od dane aj v inom členskom štáte, ako v členskom štáte, v ktorom je usadený, za predpokladu, že hodnota bez dane ním dodaných tovarov a služieb v Európskej únii v kalendárnom roku bude nižšia ako ustanovený ročný úniový limit 100 000 eur bez DPH a súčasne hodnota bez dane ním dodaných tovarov a služieb v tom istom kalendárnom roku nepresiahne ustanovený národný limit, do ktorého sa v dotknutom členskom štáte považuje za malý podnik. Pre tieto účely sa v zákone o DPH navrhuje zaviesť osobitnú úpravu pre malý podnik zahraničnej osoby, ktorá ustanovuje podmienky a práva a povinnosti súvisiace s uplatňovaním oslobodenia ekonomickej činnosti malého podniku neusadeného v tuzemsku od dane, ako aj osobitnú úpravu pre malý podnik tuzemskej osoby, v ktorej sa ustanovia pravidlá pre uplatňovanie oslobodenia od dane ekonomickej činnosti tuzemskej zdaniteľnej osoby v inom členskom štáte.
Z dôvodu povinnosti transpozície smernice (EÚ) 2020/285 v platnom znení do zákona o DPH je potrebné vykonať aj zmeny v procese registrácie tuzemských zdaniteľných osôb a zahraničných zdaniteľných osôb za platiteľa dane. Tuzemská zdaniteľná osoba sa stane platiteľom dane prvým dňom kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom presiahla obrat 50 000 eur, ibaže by v prebiehajúcom kalendárnom roku presiahla obrat v tuzemsku 62 500 eur, kedy by sa stala platiteľom dane už týmto dodaním tovaru a služby, alebo by sa stala platiteľom dane skôr na základe ďalších zákonných skutočností. V tejto súvislosti je potrebné ešte upraviť práva a povinnosti platiteľov dane, ktorí si nesplnili zákonnú registračnú alebo oznamovaciu povinnosť. Z dôvodu transpozície smernice 2020/285 a v nadväznosti na navrhované nové znenie registračných ustanovení sa upravujú aj niektoré ďalšie ustanovenia zákona o DPH, a súčasne, na základe požiadaviek vyplývajúcich z aplikačnej praxe, dochádza k ďalším úpravám zákona o DPH.
K
Slovenské platy rastú rýchlejšie ako české
27. 1. 2017
Mzdy na Slovensku rastú rýchlejším tempom ako v susednom Česku, takže záujem našincov pracovať u našich západných susedov klesá. Objavuje sa tiež trend, keď Slováci prejavujú záujem vrátiť sa naspäť na Slovensko, pretože dokážu vo svojom odbore nájsť dobre platenú prácu.
Na úvod je potrebné povedať, že k zmenšovaniu medzery medzi mzdami v ČR a SR výrazne prispela politika Českej národnej banky, ktorá drží českú korunu podhodnotenú. A vzhľadom na to, že ČNB predznačila, že ju nechá niekedy v tomto roku posilniť, tak sa pravdepodobne táto medzera medzi nominálnymi mzdami opäť roztiahne. Pokiaľ by sa po uvoľnení kurzu vrátila česká koruna k úrovniam, na ktorých bola v prvom polroku 2011 (24-24,5 CZK za euro), tak by to znamenalo v eurovom vyjadrení nárast miezd v ČR o zhruba 10%. Čiže je reálne, že budúce kroky ČNB ovplyvnia ekonomickú migráciu medzu ČR a SR. Pokiaľ by z nejakého dôvodu nastala situácia o ktorej sa hovorí v článku, že sa z ČR bude domov vracať viac Slovákov, ako bude odchádzať, tak by to u nás malo skôr znížiť tlak na rast miezd, keďže firmy by mali menší problém obsadzovať svoje pracovné miesta. Silno však pochybujem (aj kvôli ČNB), že by v dohľadnej dobe nastal taký silný čistý prílev pracovníkov z ČR do SR, aby to malo na mzdy viac než kozmetický vplyv. Vyjadril sa Kamil Boros, analytik X-Trade Brokers.
zdroj: hnonline.sk
zdroj: hnonline.sk
Na Slovensku silnie nový druh podvodov na dani
25. 1. 2017
Je to jeden z najčastejších daňových podvodov súčasnosti. Firma má dlžoby, štátu neplatí dane a svojej „sekery“ sa zbaví nasledovne: zlúči sa s inou firmou. Túto novú nástupnícku spoločnosť vlastní napríklad bezdomovec. Daniari sa nedostanú k žiadnym papierom, k žiadnemu účtovníctvu. A koniec koncov k žiadnym peniazom.
Ešte pred desiatimi rokmi Finančná správa napočítala necelých dvesto firiem, ktoré zanikli zlúčením. V roku 2015 ich bolo už viac ako 3 200.
K prudkému rastu podvodov pri zlučovaní firiem došlo kvôli legislatívnej zmene z roku 2013. Tá spravila škrt cez rozpočet podvodníkom, ktorí predávali spoločnosti nastrčeným „bielym koňom“. „Predtým to bolo tak, že keď sa niekto potreboval zbaviť spoločnosti, previedol ju na nejakú nemajetnú a často nekontaktnú osobu. Štát v súčasnosti pripravuje úpravu legislatívy, ktorá by mala takýmto podvodom zamedziť. Na zmene zákona spolupracujú aj rezorty financií a spravodlivosti. Momentálne stále prebieha medzirezortná pracovná skupina, odkázali z tlačového odboru rezortu financií.
zdroj: hnonline.sk
Výrazne regionálne rozdiely v platoch pretrvávajú
25. 1. 2017
Pri porovnávaní platov zamestnancov v Prešovskom a Bratislavskom kraji, možno vidieť, že v nižších platových pásmach do 800 eur v hrubom sa nachádzajú až šiesti z desiatich zamestnancov Prešovského kraja, avšak iba dvaja z desiatich zamestnancov Bratislavského kraja. Ukázala to analýza portálu Platy.sk.
Oproti základným platom výraznejšie rástli finančné benefity (koncoročné odmeny a 13. plat), kde bol zaznamenaný rast oproti roku 2015 na úrovni približne 10 percent. Z analýzy portálu Platy.sk vyplýva, že koncoročné odmeny na Slovensku dostáva 26 percent zamestnancov a ich priemerná hrubá výška sa pohybuje na úrovni 695 eur. Koncoročné odmeny tvoria v priemere 75 percent základnej mzdy. Čo sa týka trinásteho platu, ten dostáva 17 percent zamestnancov a jeho priemerná výška je 743 eur, čo predstavuje 80 percent základnej mzdy. Iba 30 percent zamestnancov na Slovensku deklaruje, že zamestnávateľ im neposkytuje žiadny nefinančný benefit. Firmy sa zaujímajú a starajú o pohodlie svojich zamestnancov a poskytujú im viaceré nefinančné benefity. Najvýraznejší nárast za uplynulé roky zaznamenali najmä firemné akcie pre zamestnancov vo forme večierkov, teambuildingov, posedení a podobne. Firmy ich organizujú oveľa intenzívnejšie ako v minulosti. Zatiaľ čo v roku 2010 uvádzalo tento benefit len 6 percent zamestnancov, v roku v 2016 to bolo až 29 percent.
zdroj: hnonline.sk
Slováci v Česku zarábajú podstatne viac ako domáci
19. 1. 2017
Po rozpade spoločného štátu bola Česká republika považovaná za bohatšieho suseda. Vzhľadom k nízkym domácim platom sa tam Slovákom oplatilo pracovať aj za cenu toho, že išlo o menej kvalifikované a horšie platené miesto. Za posledných dvadsať rokov sa ale trend obrátil a Slováci svojich bohatších príbuzných predbehli - v Česku sa im darí získavať lepšie honorovanú prácu než majú domáci.
Z najnovších dát, ktoré zverejnil Český štatistický úrad (ČSÚ), vyplýva, že Slováci usadení v Česku dnes zarábajú v priemere takmer o tretinu viac ako Česi. V roku 2015 zamestnanci s českým občianstvom poberali v komerčnej sfére priemernú mesačnú mzdu 27 520 (1018 eur) českých korún, Slováci 33 226. Ešte výraznejší odstup je na pozíciách, kde je zamestnávateľ štát alebo verejný sektor. Zatiaľčo Česi zamestnaní na úradoch a v školách predvlani zarobili 27 928 korún za mesiac, ich slovenskí kolegovia poberali v priemere 35 604 korún. Rozdiel teda je v prepočte aj približne 280 eur. Všeobecne platí, že čím odbornejšie miesto, tým väčší náskok nad Čechmi Slováci získavajú. Zatiaľčo pri nízkopríjmových robotníckych profesiách sú platy Čechov aj Slovákov takmer vyrovnané, pri kvalifikovanejších a dobre ohodnotených prácach, ako je špecializovaná medicína a IT, sa odstup zvyšuje až na polovicu.
zdroj: hnonline.sk