Zmeny v DPH
13. 5. 2024
Primárnym cieľom novelizácie zákona o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov je transpozícia smernice, ktorou sa mení smernica o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o osobitnú úpravu pre malé podniky, a nariadenie, pokiaľ ide o administratívnu spoluprácu a výmenu informácií na účely monitorovania správneho uplatňovania osobitnej úpravy pre malé podniky.
Hlavným dôvodom prijatia smernice (EÚ) 2020/285 v platnom znení bolo zavedenie harmonizovaných pravidiel s cieľom znížiť administratívne zaťaženie zdaniteľnej osoby - malého podniku, vyplývajúce z dodržiavania platných predpisov pre malé podniky, keďže súčasná právna úprava založená na zdaňovaní v členskom štáte pôvodu neznižuje administratívne zaťaženie týchto zdaniteľných osôb. Malý podnik bude mať od roku 2025 možnosť využívať oslobodenie od dane aj v inom členskom štáte, ako v členskom štáte, v ktorom je usadený, za predpokladu, že hodnota bez dane ním dodaných tovarov a služieb v Európskej únii v kalendárnom roku bude nižšia ako ustanovený ročný úniový limit 100 000 eur bez DPH a súčasne hodnota bez dane ním dodaných tovarov a služieb v tom istom kalendárnom roku nepresiahne ustanovený národný limit, do ktorého sa v dotknutom členskom štáte považuje za malý podnik. Pre tieto účely sa v zákone o DPH navrhuje zaviesť osobitnú úpravu pre malý podnik zahraničnej osoby, ktorá ustanovuje podmienky a práva a povinnosti súvisiace s uplatňovaním oslobodenia ekonomickej činnosti malého podniku neusadeného v tuzemsku od dane, ako aj osobitnú úpravu pre malý podnik tuzemskej osoby, v ktorej sa ustanovia pravidlá pre uplatňovanie oslobodenia od dane ekonomickej činnosti tuzemskej zdaniteľnej osoby v inom členskom štáte.
Z dôvodu povinnosti transpozície smernice (EÚ) 2020/285 v platnom znení do zákona o DPH je potrebné vykonať aj zmeny v procese registrácie tuzemských zdaniteľných osôb a zahraničných zdaniteľných osôb za platiteľa dane. Tuzemská zdaniteľná osoba sa stane platiteľom dane prvým dňom kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom presiahla obrat 50 000 eur, ibaže by v prebiehajúcom kalendárnom roku presiahla obrat v tuzemsku 62 500 eur, kedy by sa stala platiteľom dane už týmto dodaním tovaru a služby, alebo by sa stala platiteľom dane skôr na základe ďalších zákonných skutočností. V tejto súvislosti je potrebné ešte upraviť práva a povinnosti platiteľov dane, ktorí si nesplnili zákonnú registračnú alebo oznamovaciu povinnosť. Z dôvodu transpozície smernice 2020/285 a v nadväznosti na navrhované nové znenie registračných ustanovení sa upravujú aj niektoré ďalšie ustanovenia zákona o DPH, a súčasne, na základe požiadaviek vyplývajúcich z aplikačnej praxe, dochádza k ďalším úpravám zákona o DPH.
K
Slovensko je pri výbere DPH medzi najhoršími v Únii
6. 9. 2019
Medzera vo výbere DPH na Slovensku dosiahla v roku 2017 až 23 percent. Slovensko malo podľa Európskej komisie v roku 2017 stále piaty najhorší výber dane z pridanej hodnoty (DPH) spomedzi všetkých 28 krajín Európskej únie. Podľa zverejnenej štúdie totiž medzera vo výbere DPH na Slovensku dosiahla v roku 2017 až 23 %. Horšie na tom boli iba štyri krajiny, a to Taliansko, Litva, Grécko a Rumunsko. V peňažnom vyjadrení tak medzera vo výbere tejto dane na Slovensku dosiahla až takmer 1,8 miliardy eur.
Brusel však Slovensko pochválil, že oproti predchádzajúcemu roku medzeru na DPH dokázalo znížiť. Hoci miernejšie, ako napríklad lídri z Malty, Poľska či Cypru, ktorí znížili medziročne medzeru až o sedem, o šesť, resp. o štyri percentuálneho body. „Sedem členských štátov, konkrétne Slovensko, Slovinsko, Taliansko, Luxembursko, Portugalsko, Česko a Francúzsko taktiež poriadne zabrali a znížili svoj výpadok príjmov z DPH o viac ako dva percentuálne body,“ uviedla v správe Európska komisia. Celkovo pritom podľa štúdie Európskej komisie prišli krajiny Európskej únie v roku 2017 na príjmoch z DPH až o 137 miliárd eur. Tento rozdiel medzi očakávanými príjmami z DPH a ich skutočne vybranou sumou sa v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi mierne znížil, no stále je podľa Bruselu veľmi vysoký. Takýto značný výpadok príjmov z DPH tak podľa komisie opäť poukazuje na nutnosť komplexnej reformy pravidiel Európskej únie v oblasti DPH, ktorú komisia navrhla v roku 2017. Komisia tvrdí, že pre zabránenie podvodom s DPH a zavedenie funkčných pravidiel v prospech poctivých podnikov a obchodníkov je nepostrádateľná aj užšia spolupráca medzi členskými štátmi „Ak chceme dosiahnuť výraznejší pokrok, musíme pristúpiť k dôkladnej reforme systému DPH, ktorá by ho zocelila voči podvodom. Naše návrhy na zavedenie konečného systému DPH nakloneného podnikom sú stále na stole. Členské štáty si nemôžu dovoliť prizerať sa so založenými rukami, ako sa strácajú miliardy kvôli nelegálnym kolotočovým podvodom s DPH a vinou nesúladu v systéme,“ vyhlásil eurokomisár pre hospodárske a finančné záležitosti, dane a clá Pierre Moscovici.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Poskytovatelia zdravotnej starostlivosti
4. 9. 2019
Odborná príprava sestier zodpovedných za všeobecnú starostlivosť sa musí uskutočňovať v súlade s požiadavkami stanovenými v smernici o uznávaní odborných kvalifikácií v platnom znení.
V prílohe smernice je ako doklad o formálnej kvalifikácii sestier pre Slovenskú republiku uvedený okrem vysokoškolských diplomov v študijnom odbore ošetrovateľstvo aj diplom o získaní vyššieho odborného vzdelania v študijnom odbore diplomovaná všeobecná sestra na strednej zdravotníckej škole.
Od schválenia smernice a jej prijatia v Slovenskej republike sa sestry primárne vzdelávajú na vysokých školách a univerzitách. Stredné zdravotnícke školy etablovali vzdelávanie v študijnom odbore zdravotnícky asistent a zaznamenali zníženie záujmu mladých ľudí o štúdium zdravotníckych odborov.
Cieľom novely zákona a poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, schválenej 25. 6. 2019, je optimalizácia postavenia stredných zdravotníckych škôl, ktoré nemajú v mieste pôsobenia fakultnú nemocnicu s tými strednými zdravotníckymi školami, v ktorých mieste pôsobenia sa fakultná nemocnica nachádza. Takto dosiahnutý stav by prispel k podpore geografického rozloženia odborného vzdelávania na stredných zdravotníckych školách na Slovensku, nárastu záujmu a počtu uchádzačov o štúdium, teda aj počtu personálu v praxi a tiež k zvýšeniu kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti pre občanov.
Príplatok k dôchodku politickým väzňom
2. 9. 2019
Cieľom novely zákona je od 1. 1. 2020 zvýšenie príplatku k dôchodku pre oprávnené osoby v zmysle § 2 zákona č. 274/2007 Z. z. o príplatku k dôchodku politickým väzňom v znení neskorších predpisov z dôvodu znižovania podielu príplatku k zvyšujúcej sa výške priemerného dôchodku.
Na príplatok sa nevzťahuje valorizácia, od účinnosti zákona je stále rovnaký, hoci sa priemerný dôchodok od roku 2009 (339 eur) narástol na aktuálnych 444,26 eura (k 31. 12. 2018).
Pričom je nutné konštatovať, že oprávnených osôb je v súčasnosti v Slovenskej republike približne 2000 a vzhľadom na ich pokročilý vek ich počet každoročne klesá.
Príklad príplatkov pre oprávnené osoby (k počtu rokov vo väzení):
Opatrenie sa opiera aj o širšiu dikciu § 6 zákona č. 125/1996 o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému – „zmiernenie niektorých krívd spáchaných na odporcoch komunistického režimu a na osobách, ktoré boli postihnuté jeho perzekúciami, upraví osobitný zákon“. Opatrenie reaguje na objektívnu potrebu zvýšiť príplatok primerane k zvyšovaniu priemernej úrovne starobného dôchodku v Slovenskej republike, aby sa udržal predpoklad zmiernenia niektorých krívd na obetiach komunistických perzekúcií.
Je povinnosťou súčasných generácii mierniť krivdy, ktoré boli spáchané na odporcoch komunistického režimu a ich blízkym osobám v období totality. Vzhľadom na to, že ekonomika Slovenskej republiky má v súčasnosti rastúci trend, tieto ekonomické výsledky by mali pocítiť aj osoby, ktoré za slobodu a demokraciu bojovali v tých najzložitejších časoch perzekúcie a totality.
V porovnaní s Českou republikou sú príplatky pre politických väzňov a ich blízkych na veľmi nízkej úrovni. Prednedávnom Česká republika nariadením vlády schválila ďalšie jednorazové odškodnenie za ušlú dovolenku na úroveň à 1 800 Kč za mesiac väzby, čo je v prepočte približne 72 eur za mesiac.
„Zbytoční“ baníci dostanú od štátu vyše 43 miliónov
30. 8. 2019
Sú to poslední baníci na Slovensku. Každý deň v troch zmenách schádzajú do podzemia a dolujú zvyšky hnedého uhlia na hornej Nitre. Nie nadlho. Už v roku 2023 prestane vláda ťažbu dotovať a prievidzské bane budú postupne prepúšťať zamestnancov.
Aby sa zmiernil ich finančný pád, štát pre nich chystá mäkký pristávací vankúš. Každý baník, ktorý príde o prácu, bude mesačne dostávať príspevok od 200 do 800 eur. Až kým si nenájde nové zamestnanie alebo neodíde do dôchodku. Takýto návrh predložili do parlamentu piati poslanci strany Smer.