Zmeny v DPH
13. 5. 2024
Primárnym cieľom novelizácie zákona o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov je transpozícia smernice, ktorou sa mení smernica o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o osobitnú úpravu pre malé podniky, a nariadenie, pokiaľ ide o administratívnu spoluprácu a výmenu informácií na účely monitorovania správneho uplatňovania osobitnej úpravy pre malé podniky.
Hlavným dôvodom prijatia smernice (EÚ) 2020/285 v platnom znení bolo zavedenie harmonizovaných pravidiel s cieľom znížiť administratívne zaťaženie zdaniteľnej osoby - malého podniku, vyplývajúce z dodržiavania platných predpisov pre malé podniky, keďže súčasná právna úprava založená na zdaňovaní v členskom štáte pôvodu neznižuje administratívne zaťaženie týchto zdaniteľných osôb. Malý podnik bude mať od roku 2025 možnosť využívať oslobodenie od dane aj v inom členskom štáte, ako v členskom štáte, v ktorom je usadený, za predpokladu, že hodnota bez dane ním dodaných tovarov a služieb v Európskej únii v kalendárnom roku bude nižšia ako ustanovený ročný úniový limit 100 000 eur bez DPH a súčasne hodnota bez dane ním dodaných tovarov a služieb v tom istom kalendárnom roku nepresiahne ustanovený národný limit, do ktorého sa v dotknutom členskom štáte považuje za malý podnik. Pre tieto účely sa v zákone o DPH navrhuje zaviesť osobitnú úpravu pre malý podnik zahraničnej osoby, ktorá ustanovuje podmienky a práva a povinnosti súvisiace s uplatňovaním oslobodenia ekonomickej činnosti malého podniku neusadeného v tuzemsku od dane, ako aj osobitnú úpravu pre malý podnik tuzemskej osoby, v ktorej sa ustanovia pravidlá pre uplatňovanie oslobodenia od dane ekonomickej činnosti tuzemskej zdaniteľnej osoby v inom členskom štáte.
Z dôvodu povinnosti transpozície smernice (EÚ) 2020/285 v platnom znení do zákona o DPH je potrebné vykonať aj zmeny v procese registrácie tuzemských zdaniteľných osôb a zahraničných zdaniteľných osôb za platiteľa dane. Tuzemská zdaniteľná osoba sa stane platiteľom dane prvým dňom kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom presiahla obrat 50 000 eur, ibaže by v prebiehajúcom kalendárnom roku presiahla obrat v tuzemsku 62 500 eur, kedy by sa stala platiteľom dane už týmto dodaním tovaru a služby, alebo by sa stala platiteľom dane skôr na základe ďalších zákonných skutočností. V tejto súvislosti je potrebné ešte upraviť práva a povinnosti platiteľov dane, ktorí si nesplnili zákonnú registračnú alebo oznamovaciu povinnosť. Z dôvodu transpozície smernice 2020/285 a v nadväznosti na navrhované nové znenie registračných ustanovení sa upravujú aj niektoré ďalšie ustanovenia zákona o DPH, a súčasne, na základe požiadaviek vyplývajúcich z aplikačnej praxe, dochádza k ďalším úpravám zákona o DPH.
K
Zmeny v miestnych daniach
2. 12. 2019
Novela zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku nadobudne účinnosť 1. 1. 2020.
Novelou zákona o miestnych daniach sa z dôvodu zefektívnenia správy daní, aby správca dane na základe podaného čiastkového daňového priznania nanovo vyrubil rozhodnutím daň na príslušné zdaňovacie obdobie, pričom týmto rozhodnutím sa predošlé rozhodnutie zruší.
Novela zákona o daňových poradcoch zasa znižuje administratívne konania napr. Komora zapíše poradcu do zoznamu bez jeho žiadosti, ak sú splnené zákonné podmienky, Komora taktiež môže udeliť výnimku zo vzdelania, taktiež sa upravuje evidencia osobných údajov v súvislosti s GDPR.
Slovensko kleslo v rebríčku kvality daňového systému
29. 11. 2019
V neprospech hovorí najmä vysoké daňové a odvodové zaťaženie. Slovensko si v porovnaní miery administratívnej záťaže pri správe daní oproti konkurencii pohoršilo. Aktuálne sa totiž v rebríčku Paying Taxes, ktorý zostavila skupina Svetovej banky a poradenská spoločnosť PwC, umiestnilo na 55. priečke.Rozloženie daňového zaťaženia práce a dane z príjmov právnických osôb je stále veľmi nerovnomerné. V celkovom hodnotení si tak oproti vlaňajšku pohoršilo o sedem miest. Hoci parametre Slovenska sa nemenili, dôvodom prepadu v rebríčku bol posun ostatných krajín smerom nahor.
Aktuálna štúdia pritom vychádza zo stavu legislatívy k 31. decembru 2018. Šieste najvyššie daňové a odvodové zaťaženie. Na umiestnenie Slovenska v rebríčku má podľa PwC negatívny vplyv najmä šieste najvyššie celkové daňové a odvodové zaťaženie v rámci krajín Európskej únie a Európskeho združenia voľného obchodu vo výške 49,7 percenta. To je o 11,4 percentuálneho bodu viac ako priemer týchto krajín vo výške 38,3 percenta, ktorý navyše medziročne mierne poklesol. Daňové zaťaženie na Slovensku je tak výrazne vyššie aj ako priemer za všetkých 190 krajín podieľajúcich sa na štúdii Paying Taxes vo výške 40,5 percenta. Pozitívny príklad pobaltských krajín. Slovensko by si v daňovej oblasti malo podľa partnerky a líderky oddelenia daňového poradenstva PwC Slovensko Christiany Serugovej brať príklad od pobaltských krajín, ktoré reformy a elektronizácia daňovej správy vystrelili do čela rebríčka. "Je dlhodobo znepokojujúce, že rozloženie daňového zaťaženia práce a dane z príjmov právnických osôb je stále veľmi nerovnomerné. Na Slovensku tvorí daňové a odvodové zaťaženie práce 39,7 percenta, daň z príjmov právnických osôb 9,09 percenta a ostatné dane 0,8 percenta celkovej daňovej sadzby," uviedla s tým, že ide o veľmi nerovnomerné prerozdelenie daňového zaťaženia medzi zdanenie práce a zisku podnikov, pričom súčet týchto dvoch zložiek predstavuje až 98 percent celkového daňového zaťaženia. Kaukaz aj Balkán pred nami. Okrem pokračujúcej elektronizácie daňovej správy by podľa Serugovej prispelo k zlepšeniu celkového hodnotenia daňového systému Slovenska najmä zníženie daňového a odvodového zaťaženia práce a zjednodušenie daňového systému. "Zmeny v oblasti zvýšenia maximálnych stropov na odvody sociálneho zabezpečenia postavenie Slovenska v porovnaní s najbližšími susedmi ani krajinami EÚ rozhodne nezlepšia. Alarmujúce je aj porovnanie nášho umiestnenia s krajinami, ktoré reformy daňovej správy a daňových systémov začali riešiť veľmi intenzívne, čo im prinieslo umiestnenie ďaleko pred nami. Napríklad Gruzínsko, Azerbajdžan, Macedónsko, Moldavsko," dodala. Slovensko tak v aktuálnom rebríčku Paying Taxes skončilo dve priečky za susednou Českou republikou, 22 priečok pred Poľskom a 31 priečok pred Maďarskom. Výrazne sme však zaostali za spomínanými pobaltskými krajinami, ktoré sa všetky tri umiestnili v druhej desiatke. Z hodnotenia vyplýva, že administratíva daní trvá na Slovensku celkovo 192 hodín ročne a zahŕňa osem platieb.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Počet poberateľov vianočného príspevku vzrástol
29. 11. 2019
O výplatu príspevku netreba žiadať, poisťovňa koná z vlastnej iniciatívy. Sociálna poisťovňa začne tzv. vianočný príspevok vyplácať od 2. decembra a následne v riadnych výplatných decembrových termínoch dôchodkov. Oznámil to vo štvrtok na stretnutí s médiami hovorca poisťovne Peter Višváder.
Tohtoročný vianočný príspevok prešiel zásadnými zmenami. V porovnaní s minulým rokom došlo k jeho dvojnásobnému zvýšeniu, ako aj k zvýšeniu hranice nároku na 658,50 eura, čo je dvojnásobok oproti roku 2018. Počet poberateľov tým vzrástol na 1.302.000 dôchodcov. Vianočný príspevok patrí dôchodcom, ktorí majú dôchodok alebo súhrn dôchodkov do 658,50 eura, a to takto: pri dôchodku nižšom ako 210,21 eura je suma vianočného príspevku 200 eur, pri výške dôchodku v rozpätí od 210,21 eura do 420,40 eur je suma vianočného príspevku od 200,00 eur do 124,33 eura. Pri výške dôchodku v rozpätí od 420,41 eura do 658,50 eura je výška vianočného príspevku od 98,85 eura do 13,14 eura. Vianočný príspevok patrí tomu, kto má nárok na výplatu dôchodku za december 2019, má bydlisko na Slovensku, suma jeho dôchodku/dôchodkov za december 2019 je najviac 658,50 eura. O výplatu príspevku netreba žiadať, poisťovňa koná z vlastnej iniciatívy.
(Zdroj: Ekonomika.sme.sk)
Kompenzácie ťažkého zdravotného postihnutia
28. 11. 2019
Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia bol schválený 18. 10. 2019, ale účinnosť nadobudne až 1. 7. 2020.
Novela zákona upravuje niekoľko okruhov, ktoré možno vymedziť nasledovne:
- mení sa percentuálna miera funkčnej poruchy pri zdravotnom postihnutí – poruchách psychického vývoja detí, pervazívnych vývinových poruchách (napr. autizmus),
- doplní Aspergerov syndróm ako komplexná porucha,
- k duševným poruchám a poruchám správania sa uvedie okrem autizmu aj Aspergerov syndróm,
- vzhľadom na charakteristické rysy pervazívnych vývinových porúch typické pre autizmus sa zaradia aj pervazívne vývinové poruchy (napr. autizmus alebo Aspergerov syndróm) medzi chronické stavy, pri ktorých dochádza k nadmernému opotrebovaniu šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia,
- explicitne sa uvedie autizmus a Aspergerov syndóm medzi zdravotné postihnutie na účely priznania parkovacieho preukazu,
- precizuje sa preukazovanie nároku na peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla (tzv. „príspevok na benzín“), ktoré fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím využíva na vzdelávacie aktivity v prípade, ak má individuálny študijný plán, a to dokladom školy o individuálnom vzdelávaní a jeho rozsahu,
- priznáva sa peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s opotrebovaním šatstva a bielizne aj fyzickým osobám s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorým sa poskytuje celoročná pobytová sociálna služba,
- zjednotila sa výška mesačného peňažného príspevku na opatrovanie pri opatrovaní jednej fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím bez ohľadu na skutočnosť, či sa fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím poskytuje ambulantná forma sociálnej služby,
- spresňuje sa definícia opatrovania na účely priznania peňažného príspevku na opatrovanie,
- vypúšťa sa možnosť zníženia peňažného príspevku na opatrovanie pomernou časťou za dni, počas ktorých bol opatrovaný v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti dlhšie ako 30 dní.