Zmeny v DPH
13. 5. 2024
Primárnym cieľom novelizácie zákona o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov je transpozícia smernice, ktorou sa mení smernica o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o osobitnú úpravu pre malé podniky, a nariadenie, pokiaľ ide o administratívnu spoluprácu a výmenu informácií na účely monitorovania správneho uplatňovania osobitnej úpravy pre malé podniky.
Hlavným dôvodom prijatia smernice (EÚ) 2020/285 v platnom znení bolo zavedenie harmonizovaných pravidiel s cieľom znížiť administratívne zaťaženie zdaniteľnej osoby - malého podniku, vyplývajúce z dodržiavania platných predpisov pre malé podniky, keďže súčasná právna úprava založená na zdaňovaní v členskom štáte pôvodu neznižuje administratívne zaťaženie týchto zdaniteľných osôb. Malý podnik bude mať od roku 2025 možnosť využívať oslobodenie od dane aj v inom členskom štáte, ako v členskom štáte, v ktorom je usadený, za predpokladu, že hodnota bez dane ním dodaných tovarov a služieb v Európskej únii v kalendárnom roku bude nižšia ako ustanovený ročný úniový limit 100 000 eur bez DPH a súčasne hodnota bez dane ním dodaných tovarov a služieb v tom istom kalendárnom roku nepresiahne ustanovený národný limit, do ktorého sa v dotknutom členskom štáte považuje za malý podnik. Pre tieto účely sa v zákone o DPH navrhuje zaviesť osobitnú úpravu pre malý podnik zahraničnej osoby, ktorá ustanovuje podmienky a práva a povinnosti súvisiace s uplatňovaním oslobodenia ekonomickej činnosti malého podniku neusadeného v tuzemsku od dane, ako aj osobitnú úpravu pre malý podnik tuzemskej osoby, v ktorej sa ustanovia pravidlá pre uplatňovanie oslobodenia od dane ekonomickej činnosti tuzemskej zdaniteľnej osoby v inom členskom štáte.
Z dôvodu povinnosti transpozície smernice (EÚ) 2020/285 v platnom znení do zákona o DPH je potrebné vykonať aj zmeny v procese registrácie tuzemských zdaniteľných osôb a zahraničných zdaniteľných osôb za platiteľa dane. Tuzemská zdaniteľná osoba sa stane platiteľom dane prvým dňom kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom presiahla obrat 50 000 eur, ibaže by v prebiehajúcom kalendárnom roku presiahla obrat v tuzemsku 62 500 eur, kedy by sa stala platiteľom dane už týmto dodaním tovaru a služby, alebo by sa stala platiteľom dane skôr na základe ďalších zákonných skutočností. V tejto súvislosti je potrebné ešte upraviť práva a povinnosti platiteľov dane, ktorí si nesplnili zákonnú registračnú alebo oznamovaciu povinnosť. Z dôvodu transpozície smernice 2020/285 a v nadväznosti na navrhované nové znenie registračných ustanovení sa upravujú aj niektoré ďalšie ustanovenia zákona o DPH, a súčasne, na základe požiadaviek vyplývajúcich z aplikačnej praxe, dochádza k ďalším úpravám zákona o DPH.
K
Dôchodok v sociálnom poistení
22. 1. 2020
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, sa predkladá s cieľom spravodlivejšie vypočítavať dôchodky ľuďom, ktorí sú alebo boli sporiteľmi v II. pilieri.
Kvôli nesprávne nastavenému vzorcu sa im totiž priznávali nižšie dôchodky, ako by im mali patriť. Sporiteľ, ktorý zarábal počas kariéry priemernú mzdu a odpracoval 42 rokov, je tak pri výpočte dôchodku ukrátený o približne 13 eur mesačne, teda viac ako 150 eur ročne.
Spôsobené je to tým, že pri výpočte dôchodku sa nezohľadňovali odvody do rezervného fondu solidarity (RFS), ktoré v praxi slúžili na vykrytie deficitu základného fondu starobného poistenia (teda predovšetkým na výplatu starobných dôchodkov a predčasných starobných dôchodkov). Vzhľadom na uvedené sa upravila výška tohto krátenia a zohľadňuje sa pri určení starobného dôchodku pre poistenca, ktorý je alebo bol sporiteľom podľa zákona č. 43/2004 Z. z., celé poistné zaplatené do RFS.
V záujme zabezpečenia jednotnej právnej úpravy sa zmeny týkajú v rovnakom rozsahu aj poistencov štátu a SZČO, a to bez ohľadu na odlišnú percentuálnu sadzbu poistného, ktoré do RFS platia (2 % štát za poistencov štátu), resp. platili (v prípade SZČO v období od 1. apríla 2009 do 31. decembra 2010 v záujme zmiernenia dopadov finančnej a hospodárskej krízy), a to predovšetkým s prihliadnutím na dôvody, ktoré výšku tejto sadzby ovplyvnili.
Náhradné výživné – novela zákona
20. 1. 2020
Cieľom novely zákona o náhradnom výživnom je podpora rodín s deťmi, kde si povinná osoba neplní svoju vyživovaciu povinnosť voči deťom.
Zvýšením príjmovej hranice na 3,3 násobku súm životného minima bude možné náhradné výživné poskytovať väčšiemu okruhu osôb. Zvýšením maximálnej poskytovanej sumy náhradného výživného na 3,7 násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa sa pomôže najmä rodinám, kde bola vyživovacia povinnosť súdom určená vo vyššej sume ako je súčasný 1,2 násobok sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa. Dosiahne sa tak zlepšenie finančnej situácie rodín, kde jeden z rodičov zanedbáva svoju vyživovaciu povinnosť.
Zmenou príjmovej hranice na 3,3 násobku súm životného minima sa táto príjmová hranica u jedného rodiča s jedným dieťaťom priblíži k priemernej mzde v národnom hospodárstve a náhradné výživné sa ako štátna sociálna dávka stane dostupnejšie.
Nemocenské poistenie po novom
16. 1. 2020
Cieľom úprav v nemocenskom poistení je zavedením novej kategórie dávky ošetrovné, tzv. dlhodobé ošetrovné, kompenzovať dočasnú stratu príjmu poistenca, ktorý osobne a celodenne ošetruje chorého príbuzného v prípade, kedy bol tento v dôsledku náhlej zmeny zdravotného stavu hospitalizovaný a prepustený zo zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti do domáceho prostredia, resp. príbuznú osobu, ktorá sa pre nevyliečiteľné ochorenie nachádza v terminálnom štádiu ochorenia alebo v štádiu na konci života.
Prínosom uvedenej právnej úpravy je, že nemocensky poistené osoby, ktoré vykonávajú osobnú starostlivosť v prirodzenom prostredí (a teda nemôžu vykonáva po uvedené obdobie ošetrovania zárobkovú činnosť), budú mať zabezpečený príjem dávkou zo sociálneho poistenia počas podstatne dlhšieho obdobia, ako tomu mohlo byť doteraz, pričom sa budú môcť pri výkone starostlivosti, vzhľadom na jej náročnosť, za zákonom stanovených podmienok striedať.
Vzhľadom na poznatky z aplikačnej praxe a predkladané požiadavky poistencov sa v súvislosti s dávkou ošetrovné predlžuje aj maximálne obdobie poskytovania tzv. krátkodobého ošetrovného z 10 na 14 dní a rozširuje okruh príbuzných osôb, ošetrovaním (resp. zabezpečovaním starostlivosti) ktorých môže nemocensky poisteným osobám vzniknúť nárok na ošetrovné, a to tak v prípade tzv. krátkodobého ošetrovného, ako aj vyššie uvedeného dlhodobého ošetrovného. Všetky uvádzané opatrenia prispievajú k efektívnejšiemu zabezpečeniu starostlivosti o chorého príbuzného v jeho prirodzenom prostredí.
Časť poberateľov minimálnych dôchodkov dostane ešte jedno rozhodnutie
13. 1. 2020
Poisťovňa žiada o pochopenie situácie a trpezlivosť. Sociálna poisťovňa v týchto dňoch odosiela zatiaľ prvej skupine vyše 50-tisíc poberateľov minimálnych dôchodkov rozhodnutia o ich zvýšení. Sociálna poisťovňa však upozorňuje, že toto zvýšenie nie je pre nich konečné. Vyplýva z prvej podoby novely zákona o sociálnom poistení prijatej v októbri 2019. Podľa nej bolo podmienkou na zvýšenie minimálneho dôchodku u každého poberateľa aspoň 30 kvalifikovaných rokov.
Aby mohol byť dodržaný termín ich výplaty, začala príprava tohto kroku bezprostredne po schválení novely zákona. Keď boli v Sociálnej poisťovni technologické procesy rozbehnuté a systém už generoval rozhodnutia podľa prvej verzie, NR SR na decembrovej schôdzi zákon ani nie po mesiaci opäť zmenila, a to tak, že podmienkou pre zvýšenie minimálneho dôchodku sa stal počet aspoň 30 odpracovaných, a nie 30 kvalifikovaných rokov. V tom čase už podľa poisťovne nebolo možné informačný systém poisťovne zastaviť a uvedené údaje prepracovať, pretože by sa zdržala výplata iných dávok, ktoré mal informačný systém naprogramované súčasne s úpravou minimálnych dôchodkov. Išlo napríklad o decembrové vianočné príspevky, ale aj aktuálnu valorizáciu 1,7 milióna dôchodkov. Ich nevyplatením v decembri, resp. v januári by Sociálna poisťovňa porušila zákon. "Poberatelia tých minimálnych dôchodkov, ktorým zmena podmienky z kvalifikovaných na odpracované roky dôchodky zvýši, nič nestratia. Dostanú nové rozhodnutia a dôchodok im bude dopočítaný podľa nového kritéria odpracovaných rokov. Zvýšenie im bude vyplatené spätne od 1. januára 2020. Nemusia nič reklamovať, ani iniciovať doplatenie dôchodku. Sociálna poisťovňa o tomto probléme vie a bude konať z vlastnej iniciatívy," uviedol hovorca poisťovne Peter Višváder. Bude to však možné až po zmene uvedených údajov v informačnom systéme, na čom v týchto dňoch poisťovňa pracuje. Preto poisťovňa, ktorá sa do časovej tiesne nedostala svojou vinou, žiada poberateľov minimálnych dôchodkov o pochopenie situácie a trpezlivosť. Nejde o chybu, je to poisťovne len dôsledok vyplývajúci z technologických procesov a z častých legislatívnych zmien v krátkom časovom úseku.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)