Zmeny v DPH
13. 5. 2024
Primárnym cieľom novelizácie zákona o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov je transpozícia smernice, ktorou sa mení smernica o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o osobitnú úpravu pre malé podniky, a nariadenie, pokiaľ ide o administratívnu spoluprácu a výmenu informácií na účely monitorovania správneho uplatňovania osobitnej úpravy pre malé podniky.
Hlavným dôvodom prijatia smernice (EÚ) 2020/285 v platnom znení bolo zavedenie harmonizovaných pravidiel s cieľom znížiť administratívne zaťaženie zdaniteľnej osoby - malého podniku, vyplývajúce z dodržiavania platných predpisov pre malé podniky, keďže súčasná právna úprava založená na zdaňovaní v členskom štáte pôvodu neznižuje administratívne zaťaženie týchto zdaniteľných osôb. Malý podnik bude mať od roku 2025 možnosť využívať oslobodenie od dane aj v inom členskom štáte, ako v členskom štáte, v ktorom je usadený, za predpokladu, že hodnota bez dane ním dodaných tovarov a služieb v Európskej únii v kalendárnom roku bude nižšia ako ustanovený ročný úniový limit 100 000 eur bez DPH a súčasne hodnota bez dane ním dodaných tovarov a služieb v tom istom kalendárnom roku nepresiahne ustanovený národný limit, do ktorého sa v dotknutom členskom štáte považuje za malý podnik. Pre tieto účely sa v zákone o DPH navrhuje zaviesť osobitnú úpravu pre malý podnik zahraničnej osoby, ktorá ustanovuje podmienky a práva a povinnosti súvisiace s uplatňovaním oslobodenia ekonomickej činnosti malého podniku neusadeného v tuzemsku od dane, ako aj osobitnú úpravu pre malý podnik tuzemskej osoby, v ktorej sa ustanovia pravidlá pre uplatňovanie oslobodenia od dane ekonomickej činnosti tuzemskej zdaniteľnej osoby v inom členskom štáte.
Z dôvodu povinnosti transpozície smernice (EÚ) 2020/285 v platnom znení do zákona o DPH je potrebné vykonať aj zmeny v procese registrácie tuzemských zdaniteľných osôb a zahraničných zdaniteľných osôb za platiteľa dane. Tuzemská zdaniteľná osoba sa stane platiteľom dane prvým dňom kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom presiahla obrat 50 000 eur, ibaže by v prebiehajúcom kalendárnom roku presiahla obrat v tuzemsku 62 500 eur, kedy by sa stala platiteľom dane už týmto dodaním tovaru a služby, alebo by sa stala platiteľom dane skôr na základe ďalších zákonných skutočností. V tejto súvislosti je potrebné ešte upraviť práva a povinnosti platiteľov dane, ktorí si nesplnili zákonnú registračnú alebo oznamovaciu povinnosť. Z dôvodu transpozície smernice 2020/285 a v nadväznosti na navrhované nové znenie registračných ustanovení sa upravujú aj niektoré ďalšie ustanovenia zákona o DPH, a súčasne, na základe požiadaviek vyplývajúcich z aplikačnej praxe, dochádza k ďalším úpravám zákona o DPH.
K
Po ôsmich rokoch končí škaredý odvod
14. 9. 2020
Od 1. januára budúceho roka má na Slovensku dôjsť k úplnému zrušeniu osobitného odvodu bánk. Počíta s tým návrh zákona, ktorý do medzirezortného pripomienkového konania predložilo ministerstvo financií.
Návrh nadväzuje na podpísanie memoranda o spolupráci medzi vládou a Slovenskou bankovou asociáciou, ku ktorému došlo ešte v júni tohto roka. Zákon o osobitnom odvode nadobudol účinnosť 1. januára v roku 2012. Jeho cieľom bolo zaviesť odvody pre vybrané finančné inštitúcie.
Priemerná nominálna mzda klesla, prvýkrát v histórii Slovenska
7. 9. 2020
V 2. štvrťroku tohto roka priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve na Slovensku dosiahla 1088 eur. Medziročne sa znížila o 1,2 percenta a prvýkrát klesla v období samostatnej Slovenskej republiky. Vyplýva to z najnovších údajov zverejnených Štatistickým úradom.
Po zohľadnení miery inflácie pokles reálnej mzdy dosiahol tri percentá. Sezónne očistená priemerná mzda oproti 1. štvrťroku 2020 klesla o 4,9 percenta.
Celkovo v 1. polroku tohto roka dosiahla priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve hodnotu 1087 eur.
Medziročne sa zvýšila o 2,4 percenta, tempo jej rastu sa oproti rovnakému obdobiu minulého roka spomalilo o šesť percentuálnych bodov. Reálna mzda vzrástla o 0,1 percenta.
Najvyššia úroveň priemernej mesačnej mzdy bola v odvetví finančné a poisťovacie činnosti (2054 eur), informácie a komunikácia (1918 eur) a v oblasti dodávky elektriny, plynu a pary (1864 eur).
"V jedenástich odvetviach bola mzda nižšia ako v priemere za celé hospodárstvo SR," upozornili štatistici. Najnižšiu priemernú nominálnu mzdu mali zamestnanci v ubytovacích a stravovacích službách (550 eur), ostatných činnostiach (677 eur) a v stavebníctve (732 eur).
Uplatňovanie výdavkov na PHL po novele ZDP
31. 8. 2020
Výdavky na pohonné látky patria k uplatňovaným daňovým výdavkom takmer u každého podnikateľa, z dôvodu, že motorové vozidlá sú často využívaným hmotným majetkom podnikateľmi pri podnikaní.
V rámci opatrení tzv. „podnikateľského kilečka“ sa zákonom č. 198/2020 Z. z. v čl. XII s účinnosťou od 21. júla 2020 mení a dopĺňa aj §19 ods. 2 písm. l) prvý bod zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej zákon o dani z príjmov), ktorý upravuje rozsah a podmienky pre uplatnenie výdavkov (nákladov) na spotrebované pohonné látky do daňových výdavkov daňovníka, ktorý je fyzickou osobou [s výnimkou špecifických prípadov ustanovených pre fyzické osoby v § 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov ] alebo právnickou osobou. Zákon o dani z príjmov umožňuje zahŕňať výdavky na pohonné látky do daňových výdavkov viacerými spôsobmi.
Mínus 370 eur mesačne
28. 8. 2020
Pandémia dostala tisíce slovenských rodín do finančnej tiesne. Pred nástupom koronavírusu mala priemerná slovenská domácnosť za mesiac k dispozícii 1 700 eur.
S nástupom krízy sa jej príjem prepadol o 370 eur. Až 40-tisíc ľudí si odložilo splátky úverov. Týmto sa však ich problémy nekončia. Najohrozenejších je podľa prieskumu Národnej banky Slovenska osemtisíc rodín. Po skončení krízy totiž budú mať problém so splácaním pôžičiek.