Zmeny v DPH
13. 5. 2024
Primárnym cieľom novelizácie zákona o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov je transpozícia smernice, ktorou sa mení smernica o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o osobitnú úpravu pre malé podniky, a nariadenie, pokiaľ ide o administratívnu spoluprácu a výmenu informácií na účely monitorovania správneho uplatňovania osobitnej úpravy pre malé podniky.
Hlavným dôvodom prijatia smernice (EÚ) 2020/285 v platnom znení bolo zavedenie harmonizovaných pravidiel s cieľom znížiť administratívne zaťaženie zdaniteľnej osoby - malého podniku, vyplývajúce z dodržiavania platných predpisov pre malé podniky, keďže súčasná právna úprava založená na zdaňovaní v členskom štáte pôvodu neznižuje administratívne zaťaženie týchto zdaniteľných osôb. Malý podnik bude mať od roku 2025 možnosť využívať oslobodenie od dane aj v inom členskom štáte, ako v členskom štáte, v ktorom je usadený, za predpokladu, že hodnota bez dane ním dodaných tovarov a služieb v Európskej únii v kalendárnom roku bude nižšia ako ustanovený ročný úniový limit 100 000 eur bez DPH a súčasne hodnota bez dane ním dodaných tovarov a služieb v tom istom kalendárnom roku nepresiahne ustanovený národný limit, do ktorého sa v dotknutom členskom štáte považuje za malý podnik. Pre tieto účely sa v zákone o DPH navrhuje zaviesť osobitnú úpravu pre malý podnik zahraničnej osoby, ktorá ustanovuje podmienky a práva a povinnosti súvisiace s uplatňovaním oslobodenia ekonomickej činnosti malého podniku neusadeného v tuzemsku od dane, ako aj osobitnú úpravu pre malý podnik tuzemskej osoby, v ktorej sa ustanovia pravidlá pre uplatňovanie oslobodenia od dane ekonomickej činnosti tuzemskej zdaniteľnej osoby v inom členskom štáte.
Z dôvodu povinnosti transpozície smernice (EÚ) 2020/285 v platnom znení do zákona o DPH je potrebné vykonať aj zmeny v procese registrácie tuzemských zdaniteľných osôb a zahraničných zdaniteľných osôb za platiteľa dane. Tuzemská zdaniteľná osoba sa stane platiteľom dane prvým dňom kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom presiahla obrat 50 000 eur, ibaže by v prebiehajúcom kalendárnom roku presiahla obrat v tuzemsku 62 500 eur, kedy by sa stala platiteľom dane už týmto dodaním tovaru a služby, alebo by sa stala platiteľom dane skôr na základe ďalších zákonných skutočností. V tejto súvislosti je potrebné ešte upraviť práva a povinnosti platiteľov dane, ktorí si nesplnili zákonnú registračnú alebo oznamovaciu povinnosť. Z dôvodu transpozície smernice 2020/285 a v nadväznosti na navrhované nové znenie registračných ustanovení sa upravujú aj niektoré ďalšie ustanovenia zákona o DPH, a súčasne, na základe požiadaviek vyplývajúcich z aplikačnej praxe, dochádza k ďalším úpravám zákona o DPH.
K
Doba poistenia v nezamestnanosti
3. 6. 2009
Zákon o sociálnom poistení definuje, čo sa považuje za dobu poistenia v nezamestnanosti, ktorá je rozhodujúca pre vznik nároku na dávku v nezamestnanosti.
Osoby pracujúce na základe dohôd o
prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru
(dohoda o vykonaní práce, dohoda o pracovnej činnosti) na rozdiel od
zamestnancov v pracovnom pomere, nie sú povinne poistené (zamestnávateľ za
nich poistné neplatí).
Nárok na dávku v nezamestnanosti im môže vzniknúť len
vtedy, ak sa dobrovoľne poistia a samy si budú platiť poistné. Na vznik nároku
na dávku pri dobrovoľnom poistení stačí doba poistenia najmenej dva roky, čiže
730 dní v posledných štyroch rokoch. Spätne sa poistné na poistenie v
nezamestnanosti doplatiť nedá. Doba poistenia sa počíta až odo dňa doručenia
prihlášky dobrovoľne poistenej osoby do sociálnej poisťovne.
Osoby, ktoré nie sú povinne poistené, by teda mali
zvážiť dopredu, či si budú platiť poistenie v nezamestnanosti dobrovoľne.
Podpora štátu pre sociálne odkázaných
3. 6. 2009
Od sepembra sa upravujú niektoré dávky nízkopríjmových domácností. Ide o dávku v hmotnej núdzi. Životné minimum sa zvyšuje od júla.
Dávka v hmotnej núdzi od septembra
nová
dnes
jednotlivec
60,50 €
58,43 €
jednotlivec s dieťaťom
(najviac so štyrmi deťmi)
115,10 €
109,54 €
dvojica bez detí
105,20 €
101,58 €
dvojica s dieťaťom
(najviac so štyrmi)
157,60 €
150,04 €
jednotlivec s viac ako štyrmi
deťmi
168,20 €
59,34 €
dvojica s viac ako štyrmi deťmi
212,30 €
201,16 €
príplatok tehotnej žene a rodičovi
dieťaťa do jedného roku
13,50 €
12,95 €
príplatok pre školopovinné dieťa
17,20 €
16,60 €
Ľudí odkázaných na dávku v hmotnej núdzi neustále pribúda. Z marcových necelých 154–tisíc, ich bolo v apríli už vyše 159–tisíc. Nárast
odkázaných na dávku súvisí s rastúcou nezamestnanosťou najmä v hladových
dolinách Slovenska.
Niektorí peniaze navyše dostanú už skôr. Od júla sa totiž zvyšuje životné
minimum. Miesto súčasnej sumy 178,92 €
bude hranica odkázanosti pre jedného dospelého predstavovať 185,19 €. Vďaka tomu získa viac ľudí nárok na
sociálne dávky či kompenzačné príspevky. Mierne porastie aj výška samotných
príspevkov – na osobnú asistenciu či na
prepravu.
Životné minimum od júla
- pre dospelú
osobu sa zvýši zo 178,92 € (5 390 Sk) na 185,19 € (5 579
Sk)
- pre ďalšiu
dospelú osobu sa zvýši zo 124,81 € (3 760 Sk) na 129,18 €
(3 892 Sk)
- pre
nezaopatrené alebo neplnoleté dieťa sa zvýši z 81,66 € (2 460 Sk) na 84,52
€ (2 546 Sk)
Príspevok na bývanie
- 55,80
€, ak ide o občana v hmotnej núdzi (dnes
52,12 €)
- 89,20
€ ak, ide o občana v hmotnej núdzi a osoby s
ním posudzované (dnes 83,32 €)
Nárast nezamestnanosti aj na Slovensku
3. 6. 2009
Na Slovensku miera nezamestnanosti dosiahla v apríli 11,1 %. V porovnaní s marcom to predstavuje nárast o 0,5 %. Údaje zverejnil Európsky štatistický úrad Eurostat.
V apríli bola nezamestnanosť v celej EÚ na úrovni 8,6 %. Najviac ľudí bez práce má Španielsko, Lotyšsko a Litva. Slovensko je spolu s
Írskom na 5. mieste. Najmenej nezamestnaných v apríli mali Holandsko
a Rakúsko. .
Priemerná hrubá mzda na Slovensku vzrástla na 710,45 €
3. 6. 2009
Informoval o tom Štatistický úrad. Nárast medziročne predstavuje 4,7 %. Reálna mzda sa po započítaní inflácie zvýšila o 1,6 %.
Najväčší nárast platov bol vo verejnej správe a v obrane, naopak k
poklesu miezd došlo v ubytovacích a stravovacích službách.
Najvyššiu priemernú mzdu dosiahli zamestnanci
v odvetví informácie a komunikácia.