Murphy radí
Život treba žiť
Pri nádhernom mauzóleu Rotschildovcov na frankfurtskom cintoríne sa zastaví chudobný Kohn. Dlho stavbu bez slova obdivuje. Potom si potichu pre seba závistlivo povzdychne: „Tí si ale žijú!“
Zvykne sa hovoriť: „Pomôž si človeče a aj boh ti pomôže“. Tí opatrnejší ešte dodávajú „ak si to zaslúžiš“.
Aké je smutné utešovať sa myšlienkou, že iní sú na tom horšie (Wilde)
(Zrnká úsmevu)
Kde končí pozemská púť
Smrť sa neriadi našim plánmi. (Moliére)
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
Na to, že v živote nič nie je zadarmo, si už človek zvykol. Ale na to, že bez peňazí nemôže človek ani zomrieť, si budeme musieť ešte len zvykať.
(Zrnká úsmevu)
Murphy o láske
Ženský úsudok o veci nemá nič spoločné s objektívnymi informáciami, ktoré jej poskytnete.
sť kvôli láske na kraj sveta vám ešte nezaručí, že tam budete mať od nej pokoj.
Počet žien, ktoré sa mužovi páčia, rastie úmerne s jeho vekom.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Všeobecné ustanovenia
Neexistuje cesta, po ktorej by sa dala chyba obísť.
Človek musí vždy robiť viac vecí naraz a vždy sa najskôr pustí do takej, ktorá sa potom ukáže byť plne zbytočnou.
Proti tým, čom vám chcú dobre, niet ochrany.
(Murphyho zákonník)
Murphyho zákony po slovensky
Nešťastie nechodí po horách ale medzi ľuďmi.
Nešťastie chodí po horách, pomedzi ľudí, čaká na teba za rohom, chodí ti oproti a práve teraz sa ti ide prihodiť.
Veci zásadne spejú od zlého k horšiemu.
(Murphyho Zbierka zákonov)