Človek tým, že sa narodí, sa automaticky stáva hráčom v hre o život bez nádeje na víťazstvo či aspoň remízu.

Občas treba veciam trochu pomôcť a postrčiť ich, aby sa kazili rýchlejšie.

Všetko zlé, rovnako ako všetko dobré sa neustále rozvíja. Ak na chvíľu prestanete dávať pozor, v tom momente ste v kaši až po uši.

Ak sa vyskytne štandardná situácia, tak pre ňu treba vymýšľať detailné pravidlá riešenia.

Ak nevenujete analýze určitého problému dostatok času, tak sa vám môže stať, že prijmete riešenie iného problému.

Ak poobede zistíte, že ste v polovici "prvoradých" úloh, tak si pripomeňte čo vás učili v prvej ľudovej: prvé je len jedno, to čo je vedľa neho je druhé, tretie,... vaším problémom nie je veľký počet úloh, ale zle postavené priority.

Usmievajte sa, zajtra bude ešte horšie a pozajtra už možno vôbec nebude.

Nič nie je natoľko pokazené, aby sa to nedalo ešte pokaziť, takže zhoršovanie vecí nie je v konečnom dôsledku ničím ohraničené.

Ak veríme v absolútnu platnosť Murphyho zákonov, potom s nimi musíme počítať v každej situácii a v každom okamihu, bez ohľadu na to, či práve opravujeme práčku, alebo na zelenej lúke nadávame na šéfa, vládu či svokru.

Ak sa vám zdá, že sa mýlite, tak sa určite mýlite.

Bez ohľadu na to, čo sa pokazí, vždy to na prvý pohľad vyzerá byť v poriadku.

Ak pravdepodobnosť úspechu nie je práve blízka jednej, potom je čertovsky blízko nule.