Odkladanie vylučuje nudu – ten, kto všetko odkladá, nemá nikdy pocit, že nemá čo robiť.

Zlé zákony sa nikdy nerušia, dopĺňajú sa len o ďalšie chybné ustanovenia.

Odkladanie zvyšuje dôležitosť a sebadôveru toho, kto má prácu vykonať.

Kto bol prvým podnikateľom? Boh, pretože tiež začínal z ničoho a napriek tomu, že je vševedúci, nevedel, do čoho ide a čo sa z toho vyvrbí. Námietka z daňového úradu: To nie je pravda, pretože: 1. Podnikanie je opakovaná činnosť s cieľom vytvoriť zisk. Nebolo dokázané, že by sa stvorenie opakovalo. Nie je dokázané, že by ku stvoreniu sveta došlo s cieľom vytvorenia zisku. 2. Dodnes sa nenašlo príslušné daňové priznanie. Najstaršie daňové priznanie podal akýsi Judáš Iškariotsky, kde priznal príjem 30 strieborných. Daň nezaplatil, lebo náklady prevýšili výnosy. Námietka voči námietke (Únia tiež podnikateľov): Ako vždy, daňový úrad nevie, o čom je reč. Akt stvorenia sa predsa pravidelne opakuje.

Platí ešte: „Chudoba cti netratí“? Platí, ale všetko ostatné je za peniaze.

Platí aj pre podnikateľa: Kto do teba kameňom, ty doňho chlebom“? Nie, tu platí: kto do teba kameňom, ty doňho nástražným systémom.

Mocou zákona je: rozkazovať, zakazovať, dovoľovať a trestať.

Z klamstva sa nemôže stať pravda.

Dane sú nervy štátu.