Zmeny pre prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry
31. 3. 2025
Novelizuje sa zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov tak, aby prokurátorom za podmienok ustanovených zákonom vznikol nárok na predčasné odchodné a výsluhový dôchodok. Ide o právnu úpravu reagujúcu na platné znenie, podľa ktorého výsluhový dôchodok prokurátora ustanoví osobitný zákon.
S cieľom zabrániť roztrieštenosti právnej úpravy vzťahujúcej sa na sociálne zabezpečenie prokurátorov sa vypustí ustanovenie § 137a zo zákona č. 154/2001 Z. z. a túto blanketovú normu nahradí právnou úpravou, ktorá doplní inštitút výsluhového dôchodku a s ním spojený inštitút predčasného odchodného do právnej úpravy ustanovenej zákonom č. 154/2001 Z. z. Podľa § 125 ods. 1 prokurátorovi patrí odchodné vo výške päťnásobku jeho posledného mesačného základného platu v prípade, ak ho generálny prokurátor odvolá z funkcie zo zdravotných dôvodov, ktoré mu bránia vykonávať funkciu prokurátora po čas dlhší ako jeden rok. Takéto odchodné nepatrí prokurátorovi, ktorému patrí odchodné podľa § 125 ods. 2. Podľa § 125 ods. 2 prokurátorovi patrí odchodné v prípade, ak mu zanikol služobný pomer prokurátora vzdaním sa funkcie z dôvodu nadobudnutia nároku na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, pri odvolaní z funkcie z dôvodu dosiahnutia veku 65 rokov alebo pri prerušení výkonu funkcie prokurátora podľa § 12 ods. 5. V takom prípade patrí prokurátorovi odchodné vo výške jeho posledného základného platu, ak jeho započítateľná prax dosiahla najmenej päť rokov. Táto výmera odchodného sa zvyšuje za každý ďalší skončený rok započítateľnej praxe až do dosiahnutia 20 rokov započítateľnej praxe o 20 % základného platu prokurátora a za každý ďalší ukončený rok až do dosiahnutia 24 rokov započítateľnej praxe o 50 % základného platu. Za 25. rok a každý ďalší ukončený rok započítateľnej praxe sa odchodné zvyšuje o jeden základný plat, najviac však do výšky desaťnásobku naposledy určeného základného platu prokurátora.
K
Nové správne poplatky
10. 2. 2025
Podľa zákona o správnych poplatkoch správny orgán, ktorým je stavebný úrad, bude od 1. júla 2026 vyberať správne poplatky prostredníctvom centrálneho systému evidencie poplatkov Štátnej pokladnice.
Štátna pokladnica poskytne pre úradníkov stavebných úradov aplikačné vybavenie na evidenciu všetkých poplatkových úkonov a konaní, pri ktorých poplatková povinnosť podľa nového stavebného zákona vznikne po 1. júla 2026. Poplatky sa platia na účet vedený v Štátnej pokladnici, ale uhradené poplatky zostávajú rozpočtovo určeným príjmom obce, na ktorej poplatková povinnosť vznikla (prípadne ak poplatková povinnosť vznikla na inom orgáne verejnej moci ako obec, napr. Úrad pre územné plánovanie a výstavbu alebo Dopravný úrad, príjmy z poplatkov sa stávajú prímom štátneho rozpočtu). Štátna pokladnica bude vykonávať rozúčtovanie príjmov z poplatkov na účty obcí do konca nasledujúceho mesiaca po mesiaci, v ktorom sa tieto poplatky uhradili. Poplatky uhradené na stavebnom úrade, ktorým je obec, v hotovosti, sú priamo príjmom obce. Vrátenie poplatkov sa realizuje po právoplatnosti rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku úradníkom na stavebnom úrade, a to vystavením príkazu na úhradu v centrálnom systéme evidencie poplatkov Štátnej pokladnice, pričom vrátené finančné prostriedky ponižujú čisté saldo, ktoré má Štátna pokladnica za daný kalendárny mesiac previesť na účet obce.
Zároveň sa upravuje režim platenia správnych poplatkov v prípadoch konfliktu dvoch právnych úprav. Vo vzťahu ku konaniam, ktoré podľa Stavebného zákona budú dokončené podľa doterajších predpisov (teda podľa zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov) sa ustanovuje osobitný režim v tom, že tieto konania a úkony budú vždy spoplatňované podľa úpravy účinnej 31. marca 2025 – a to z dôvodu, že nová právna úprava nepozná poplatky za konania a úkony podľa zákona č. 50/1976 Zb. stavebného zákona v znení neskorších predpisov.
S
Závierkové účtovné prípady
30. 1. 2025
Závierkovým účtovným prípadom je účtovanie skutočností, pri ktorých sa účtovný zápis uskutočňuje iba ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.
Ide o účtovné prípady,
• pre ktoré zákon o účtovníctve alebo postupy účtovania ustanovujú účtovanie ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka a
• ktoré zákon o účtovníctve podmieňuje inventarizáciou (podľa § 29 ods. 2 zákona o účtovníctve inventarizáciu účtovná jednotka vykonáva ku dňu, ku ktorému zostavuje riadnu alebo mimoriadnu účtovnú závierku).
Zákon o účtovníctve pojem „deň, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka“, používa v prípadoch:
• oceňovania majetku a záväzkov ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka podľa § 24 ods. 1 písm. b) zákona o účtovníctve spôsobom podľa § 27 zákona, t j. reálnou hodnotou,
• prepočítavania majetku a záväzkov v cudzej mene na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným ECB alebo NBS ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka podľa § 24 ods. 2 zákona o účtovníctve,
• oceňovania zásob, ak ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sú budúce ekonomické úžitky zásob nižšie ako ich ocenenie v účtovníctve, ocenia sa v čistej realizačnej hodnote; čistou realizačnou hodnotou sa rozumie predpokladaná predajná cena zásob znížená o predpokladané náklady na ich dokončenie a náklady súvisiace s ich predajom podľa § 26 ods. 1 zákona o účtovníctve,
• oceňovania záväzkov, ak ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, je suma záväzkov vyššia ako ich výška v účtovníctve, uvedú sa záväzky v účtovnej závierke vo zvýšenom ocenení podľa § 26 ods. 2 zákona o účtovníctve (napr. záväzky zvýšené o úroky z omeškania),
• ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, je účtovná jednotka povinná upraviť ocenenie hodnoty majetku, vytvoriť rezervy a odpisovať majetok v súlade s účtovnými zásadami a účtovnými metódami podľa § 26 ods. 3 zákona o účtovníctve. Ocenenie majetku sa upraví opravnými položkami, ak existuje opodstatnený predpoklad zníženia hodnoty majetku pod jeho účtovnú hodnotu. Opravné položky sa zrušia alebo sa zmení ich výška, ak nastane zmena predpokladu zníženia hodnoty.
K
Preplatenie nevyčerpanej dovolenky
30. 1. 2025
Zamestnávateľ je podľa Zákonníka práce povinný určiť zamestnancovi čerpanie aspoň štyroch týždňov dovolenky v kalendárnom roku, ak má na ne nárok, a ak určeniu čerpania dovolenky nebránia prekážky v práci na strane zamestnanca (napr. dočasná pracovná neschopnosť).
Ak by zamestnávateľ čerpanie dovolenky za príslušný kalendárny rok neurčil zamestnancovi ani do konca nasledujúceho roka, zamestnancovi patrí náhrada mzdy, ale len za tú časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky a zvyšok nevyčerpanej dovolenky zamestnancovi prepadne.
Zamestnávateľ je povinný preplatiť nevyčerpanú dovolenku
len v dvoch prípadoch, a to v nasledovnom rozsahu:
• preplatí časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky, ktorú zamestnanec nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka,
• preplatí celý zostatok nevyčerpanej dovolenky, ktorý si zamestnanec nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru; pri skončení pracovného pomeru má zamestnanec nárok na náhradu mzdy za celý zostatok nevyčerpanej dovolenky, na ktorú mu vznikol nárok a to bez obmedzenia jeho rozsahu.
K nedostatkom, ktorý inšpektori práce odhaľujú, je nariaďovanie čerpania dovolenky bez dodržania určenej 14-dňovej lehoty na jej oznámenie. Uvedené sa vyskytuje najčastejšie u zamestnávateľov, ktorí končia so zamestnancom pracovný pomer výpoveďou a v záujme uprednostnenia vyčerpania nároku na dovolenku pred jeho preplatením nariadia zamestnancovi čerpanie dovolenky bez dodržania stanovenej lehoty na jej oznámenie.“
K
Upravujúce závierkové účtovné prípady
30. 1. 2025
Upravujúce závierkové účtovné prípady sú také účtovné prípady, ktoré sa týkajú ich stavu ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka a ktoré účtovná jednotka zistila do dňa zostavenia účtovnej závierky.
Upravujúce závierkové účtovné prípady upravujú postupy účtovania nasledovne:
1. v § 18 ods. 9 postupov účtovania – úprava alebo tvorba opravných položiek,
2. v § 19 ods. 6 postupov účtovania – úprava alebo tvorba rezerv,
3. v § 48 ods. 3 postupov účtovania – úprava alebo zaúčtovanie pohľadávok bez dokladu,
4. v § 50 ods. 6 postupov účtovania – úprava alebo zaúčtovanie nevyfakturovaných dodávok.
Pre správne účtovanie upravujúcich závierkových účtovných prípadov je správne posúdiť udalosti, ktoré nastanú po dni, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka (napr. k 31. 12. 2024), ktorý sa nazýva aj súvahový deň, t. j. či zaúčtované účtovné prípady vyžadujú úpravu alebo úpravu nevyžadujú.
Udalosti po súvahovom dni (súvahový deň = deň, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka), ktoré si vyžadujú úpravu, sú udalosťami (skutočnosťami), na základe ktorých sa účtujú upravujúce závierkové účtovné prípady podľa § 2a postupov účtovania, pretože poskytujú dôkaz o stave, ktorý existoval ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. Udalosti po dni, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka do dňa zostavenia účtovnej závierky, ktoré si nevyžadujú úpravu, ale ktoré by mala účtovná jednotka uviesť v poznámkach.
K