Zmeny pre prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry
31. 3. 2025
Novelizuje sa zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov tak, aby prokurátorom za podmienok ustanovených zákonom vznikol nárok na predčasné odchodné a výsluhový dôchodok. Ide o právnu úpravu reagujúcu na platné znenie, podľa ktorého výsluhový dôchodok prokurátora ustanoví osobitný zákon.
S cieľom zabrániť roztrieštenosti právnej úpravy vzťahujúcej sa na sociálne zabezpečenie prokurátorov sa vypustí ustanovenie § 137a zo zákona č. 154/2001 Z. z. a túto blanketovú normu nahradí právnou úpravou, ktorá doplní inštitút výsluhového dôchodku a s ním spojený inštitút predčasného odchodného do právnej úpravy ustanovenej zákonom č. 154/2001 Z. z. Podľa § 125 ods. 1 prokurátorovi patrí odchodné vo výške päťnásobku jeho posledného mesačného základného platu v prípade, ak ho generálny prokurátor odvolá z funkcie zo zdravotných dôvodov, ktoré mu bránia vykonávať funkciu prokurátora po čas dlhší ako jeden rok. Takéto odchodné nepatrí prokurátorovi, ktorému patrí odchodné podľa § 125 ods. 2. Podľa § 125 ods. 2 prokurátorovi patrí odchodné v prípade, ak mu zanikol služobný pomer prokurátora vzdaním sa funkcie z dôvodu nadobudnutia nároku na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, pri odvolaní z funkcie z dôvodu dosiahnutia veku 65 rokov alebo pri prerušení výkonu funkcie prokurátora podľa § 12 ods. 5. V takom prípade patrí prokurátorovi odchodné vo výške jeho posledného základného platu, ak jeho započítateľná prax dosiahla najmenej päť rokov. Táto výmera odchodného sa zvyšuje za každý ďalší skončený rok započítateľnej praxe až do dosiahnutia 20 rokov započítateľnej praxe o 20 % základného platu prokurátora a za každý ďalší ukončený rok až do dosiahnutia 24 rokov započítateľnej praxe o 50 % základného platu. Za 25. rok a každý ďalší ukončený rok započítateľnej praxe sa odchodné zvyšuje o jeden základný plat, najviac však do výšky desaťnásobku naposledy určeného základného platu prokurátora.
K
Dotácia na podporu výchovy k stravovacím návykom dieťaťa v materskej škole
25. 10. 2021
Dotácia sa poskytuje dieťaťu navštevujúcemu predškolské zariadenie, ktoré žije v rodine, ktorej sa poskytujú dávky v hmotnej núdzi a príspevky k nim, alebo v rodine, ktorej priemerný mesačný príjem za posledných šesť po sebe nasledujúcich mesiacov je najviac vo výške životného minima.
Príspevok dostanú všetky deti, ak je na príslušnej škole minimálne 50 % žiakov z rodín odkázaných na dávky v hmotnej núdzi a príspevky k nim. V novom školskom roku 2021/2022 je dotáciu na stravu možné poskytnúť v prípade dieťaťa, ktoré dovŕšilo 6 rokov veku len vtedy, ak si na toto dieťa ani jeden člen domácnosti neuplatnil nárok na zvýšený daňový bonus podľa § 52zzj ods. 2 písm. c) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z.n.p. Táto skutočnosť sa preukazuje čestným vyhlásením.
Dotácia sa poskytuje v sume 1,30 eur za každý deň, v ktorom sa dieťa zúčastnilo výchovno-vzdelávacej činnosti v MŠ a odobralo obed alebo iné jedlo. Ak dieťa neodobralo stravu z dôvodu, že zriaďovateľ nezabezpečil diétne jedlo dieťaťu, u ktorého podľa posúdenia ošetrujúceho lekára zdravotný stav vyžaduje osobitné stravovanie, poskytnutú dotácia na stravu, zriaďovateľ vyplatí rodičovi dieťaťa alebo fyzickej osobe, ktorej je dieťa zverené do starostlivosti rozhodnutím súdu. Dotáciu je možné vyplatiť len v prípade, ak je dieťa prihlásené na stravovanie v školskom zariadení.
K
Dotácia na podporu výchovy k plneniu školských povinností dieťaťa v materskej škole
25. 10. 2021
Dieťaťu ohrozenému sociálnym vylúčením sa poskytuje uvedená podpora, pričom ide o dieťa navštevujúce v predškolskom zariadení prípravnú triedu pred nástupom do ZŠ, a ktoré žije v rodine, ktorej sa poskytujú dávky v hmotnej núdzi a príspevky k nim alebo v rodine, ktorej priemerný mesačný príjem za posledných šesť po sebe nasledujúcich mesiacov je najviac vo výške životného minima.
Dotáciu možno poskytnúť najviac vo výške 33,20 eur ročne na dieťa. Poskytuje sa preddavkovo, a to do 25. septembra a do 25. februára. Za školské potreby sa na účely dotácie považujú najmä zošity, písacie potreby, učebnice, nevyhnutné individuálne pomôcky, ktoré priamo súvisia s vyučovacím procesom alebo s predškolskou výchovou a vzdelávaním dieťaťa v prípravnej triede predškolského zariadenia.
Podmienkou na poskytnutie oboch dotácií je, že rodič musí materskej škole predložiť potvrdenie z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, že je poberateľom dávky v hmotnej núdzi, alebo žije v rodine, ktorej priemerný mesačný príjem za posledných šesť po sebe nasledujúcich mesiacov je najviac vo výške životného minima. Žiadosť o posúdenie príjmu podáva člen domácnosti (rodič dieťaťa), ktorej príjem má byť posúdený, na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, kde má domácnosť trvalý pobyt alebo kde sa zdržiava. Žiadosť je možné podať v priebehu celého roka.
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny posúdi príjem (podľa § 4 zákona o životnom minime) domácnosti za 6 kalendárnych mesiacov predchádzajúcich dňu podania žiadosti a vydá potvrdenie o príjme domácnosti, ktoré doručí do vlastných rúk rodičovi dieťaťa. Ak je príjem nižší ako suma životného minima, rodič dieťaťa oznámi túto skutočnosť zriaďovateľovi MŠ, ktoré navštevujú jeho deti. Zriaďovateľ dieťa v prípade nižšieho príjmu ako suma životného minima zaradí do zoznamu detí, na ktoré žiada poskytnutie dotácie alebo to úradu oznámi ako zmenu skutočností rozhodujúcich pre výpočet sumy dotácie, a to do konca kalendárneho mesiaca, kedy zmena nastala.
Zákonný zástupca dieťaťa materskej školy zriadenej obcou, štátnej materskej školy, cirkevnej školy alebo cirkevnej materskej školy, pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné, má možnosť získať príspevok na dopravu do školy mimo svojho trvalého bydliska v rámci určeného školského obvodu v zmysle § 4aa zákona č. 597/2003 Z. z. Na preplácanie cestovného nemá nárok dieťa, ktoré navštevuje školu v mieste svojho trvalého bydliska alebo navštevujúce školu mimo svojho školského obvodu. Škola, ktorú dieťa navštevuje, mesačne uhrádza jeho zákonnému zástupcovi cestovné náklady na dopravu takého dieťaťa z obce jeho trvalého pobytu do školy a späť vo výške najnižšieho žiackeho zľavneného cestovného v pravidelnej autobusovej doprave, ak zriaďovateľ nezabezpečí dopravu takého dieťaťa inak.
K
Hodinové minimálne mzdové nároky
20. 10. 2021
Suma minimálneho mzdového nároku pre príslušný stupeň na príslušný kalendárny rok za každú hodinu odpracovanú zamestnancom pri ustanovenom týždennom pracovnom čase 40 hodín je 1/174 zo sumy mesačného minimálneho mzdového nároku pre príslušný stupeň.
Pri ustanovení týždenného pracovného času na menej ako 40 hodín sa sumy minimálnych mzdových nárokov podľa § 120 ods. 5 ZP určia tak, že sumy minimálnych mzdových nárokov určené pre príslušný stupeň za každú hodinu odpracovanú zamestnancom pri ustanovenom týždennom pracovnom čase 40 hodín sa úmerne zvýšia. Sumy minimálnych mzdových nárokov sa zaokrúhľujú na tri desatinné miesta matematicky.
Minimálne mzdové nároky sa neuplatňujú u zamestnancov, ktorí pracujú u zamestnávateľa na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Uvedené znamená, že tzv. „dohodári“ majú nárok na minimálnu mzdu, avšak nemajú nárok na minimálnu mzdu podľa príslušných stupňov náročnosti práce (platí pre nich teda len minimálna mzda prvého stupňa náročnosti práce).
K
Minimálne mzdové nároky podľa zákonníka práce
20. 10. 2021
Zákonník práce ustanovuje, že zamestnávateľ, u ktorého nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve (spravidla malý a stredne veľký podnikateľ), je povinný poskytnúť zamestnancovi mzdu najmenej v sume príslušného minimálneho mzdového nároku. Na tento účel sú v Zákonníku práce uvedené sumy minimálnych mzdových nárokov.
Suma minimálneho mzdového nároku predstavuje „najnižšiu možnú“ celkovú mzdu zamestnanca, ktorej výška je závislá od zložitosti, zodpovednosti a namáhavosti vykonávanej práce, t. j. od stupňa náročnosti práce. V závislosti od toho, aký stupeň náročnosti má pracovné miesto zamestnanca, prináleží zamestnancovi mzda najmenej vo výške príslušnej sumy minimálneho mzdového nároku.
Pracovné miesta, a tým aj minimálne mzdové nároky sú v Zákonníku práce odstupňované podľa zložitosti, namáhavosti a zodpovednosti práce do 6. stupňov náročnosti práce a súčasne do 6. koeficientov minimálnej mzdy. To znamená, že čím je práca náročnejšia, tým má zamestnanec nárok na vyššiu „minimálnu“ mzdu.
Suma minimálneho mzdového nároku zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou pre príslušný stupeň na príslušný kalendárny rok sa určuje podľa § 120 ods. 4 ZP ako súčet rozdielu medzi sumou mesačnej minimálnej mzdy určenej na príslušný kalendárny rok (v roku 2022 ide o sumu 646 €) a sumou mesačnej minimálnej mzdy určenej na rok 2020 (580 €) a súčinu sumy mesačnej minimálnej mzdy určenej na rok 2020 (580 €) a koeficientu minimálnej mzdy.
Z uvedeného vyplýva, že nárast minimálnych mzdových nárokov je naviazaný na medziročnú zmenu mesačnej minimálnej mzdy; základňou je suma mesačnej minimálnej mzdy pre rok 2020, t. j. suma 580 € (ďalej len „základňa“). Podľa tohto mechanizmu sa minimálna mzda pre rok 2022 určí tak, že základňa sa vynásobí príslušným koeficientom (1,2 - 1,4 - 1,6 - 1,8 - 2,0) a k tejto sume pripočíta rozdiel medzi sumou mesačnej minimálnej mzdy na rok 2022 (646 €) a sumou mesačnej minimálnej mzdy na rok 2020 (580 €), t. j. suma 66 €:
Minimálny mesačný mzdový nárok pre 1. stupeň
= (646 - 580) + 580 × 1 = 646 €
Minimálny mesačný mzdový nárok pre 2. stupeň
= (646 - 580) + 580 × 1,2 = 762 €, atď.
U zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou, ktorý v mesiaci neodpracoval určený týždenný pracovný čas alebo má dohodnutý kratší týždenný pracovný čas, sa suma minimálneho mzdového nároku ustanoveného v eurách za mesiac zníži v pomere zodpovedajúcom odpracovanému času v mesiaci. Takto určená suma minimálneho mzdového nároku v eurách za mesiac sa zaokrúhli na najbližších desať eurocentov.
K