Zmeny daní pri konsolidácii verejných financií
21. 10. 2024
Mení a dopĺňa sa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Cieľom zákona je na jednej strane vytvorenie predpokladov pre konsolidáciu verejných financií a na druhej strane podpora malých firiem a živnostníkov.
Pokiaľ ide o úpravy v oblasti dane z pridanej hodnoty dochádza k zvýšeniu základnej sadzby dane, pričom sa zároveň dochádza k zvýšeniu aktuálne uplatňovanej zníženej sadzby dane z 10 % na 19 % zo základu dane, ako aj zachovanie zníženej sadzby dane vo výške 5 % zo základu dane, za súčasnej úpravy zoznamu tovarov a služieb podliehajúcich týmto zníženým sadzbám dane.
Cieľom novely zákona o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve je zmena spôsobu financovania materských škôl, kedy presunom kompetencií pri materských školách z originálnych kompetencií na prenesený výkon štátnej správy sa zníži percento podielových daní poukazovaných obciam. Ďalším vplyvom na výšku podielu dane z príjmov fyzických osôb, obcí a vyšších územných celkov je premietnutie konsolidačných opatrení vo vzťahu k DPFO, kedy predpokladaný vyšší výnos tejto dane bude smerovaný do štátneho rozpočtu na zníženie schodku rozpočtu verejnej správy. Uvedené dopady si vyžiadali úpravu podielu územných samospráv na výnose DPFO, pričom suma podielu obcí a vyšších územných celkov vyplývajúca z doterajších prognóz zostáva zachovaná, to znamená, že percento podielu na DPFO sa znižuje len vo výške objemu konsolidačných opatrení prijímaných za účelom konsolidácie verejných financií.
K
Priemerná dávka v nezamestnanosti vlani vzrástla, ich počet klesol
20. 4. 2018
Sociálna poisťovňa vyplatila poistencom, ktorí splnili podmienky, 167 miliónov eur. Priemerná mesačná výška dávky v nezamestnanosti predstavovala v minulom roku 391,71 eura, čo je v porovnaní s rokom 2016 zvýšenie o 23,79 eura.
Sociálna poisťovňa vyplatila poistencom, ktorí splnili podmienky nároku na túto dávku, 167 miliónov eur. Vlaňajší počet vyplatených dávok v nezamestnanosti bol 431.847, pričom rok predtým poisťovňa vyplatila o približne 39.000 dávok viac - 470.236. Nárok na dávku v nezamestnanosti môžu získať občania, ktorí sa po strate zamestnania zaevidujú na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny a poistenie v nezamestnanosti im ku dňu zaevidovania sa na úrade práce trvalo najmenej dva roky (730 dní) v období posledných štyroch rokov. Informovala o tom Sociálna poisťovňa.
Kia odvrátila štrajk. Zvíťazil kompromis
18. 4. 2018
Uplynul týždeň od vyhlásenia pohotovostného štrajku v žilinskej automobilke. Dôvodom bola nezhoda odborov zastupujúcich zamestnancov s vedením podniku. Mesiace sa totiž nevedeli dohodnúť na tom, ako sa budú zvyšovať mzdy, akú dlhú platnosť bude mať podpísaný dodatok k zmluve a ani na počte extra dní dovolenky pre zamestnancov.
Aj keď boli rozdiely po množstve rokovaní minimálne, odbory v podniku boli ochotné ísť do ostrého štrajku. Ako však postupom času vyplynulo na povrch, štrajk v podniku nemal príliš veľkú podporu. Aj preto museli odbory prísť po nedeľnej členskej schôdzi za vedením podniku a spraviť konečný kompromis. „Sme radi, že po mesiacoch zložitého vyjednávania sa obom stranám podarilo dospieť k dohode, ktorá je prijateľná tak pre zamestnávateľa, ako aj pre zástupcov zamestnancov. Našim pracovníkom zabezpečí nadpriemerný rast miezd a spoločnosti umožní plánovanie v dlhšom než jednoročnom horizonte,“ zhrnul prezident a výkonný riaditeľ spoločnosti Dae-Sik Kim. Hlavný rozkol v rokovaniach predstavovala desiatka eur. A to doslova. Kia totiž navrhovala rast miezd o 107 eur, zatiaľ čo odbory o 117. Problémom bola aj dĺžka dodatku. Zatiaľ čo automobilka chce jeho trvanie na dva roky, odbory požadujú jeden. Posledným problémom je extra dovolenka pre dlhodobých pracovníkov. Podnik navrhuje jeden deň nad rámec zákona pre všetkých, ktorí v závode pracujú viac ako päť rokov. Odbory však chcú dva a tri dni pre ľudí, ktorí v podniku strávili viac ako 10 a 15 rokov.
200 eur navyše pre každého dôchodcu
11. 4. 2018
Ešte koncom apríla či začiatkom mája chce vládna koalícia predstaviť najväčší sociálny balíček v histórii. Vláda je pripravená použiť až 500 až 600 miliónov eur, informuje Denník N.
Najväčšia časť zo sociálneho balíčka môže smerovať na 200-eurový trinásty dôchodok pre zhruba milión dôchodcov. V strane Smer diskutujú aj o možnosti autobusoch k vlakom zadarmo. Strana SNS sa chce na druhej strane sústrediť na učiteľov. Fico predstavoval sociálne balíčky už počas jeho druhej vlády. Vtedy jeho tri balíčky predstavovali dovedna zhruba miliardu eur. Doteraz najväčší Ficov balíček z jesene 2017 bol v hodnote 250 miliónov, čo nepredstavuje ani polovicu z plánovaného balíka. Sociálny balík by mohol byť realizovaný, tak ako v minulosti, v druhej polovici volebného obdobia. Vyplatenie 13. dôchodku vo výške 200 eur, ktorý chce Smer presadiť, bude stáť viac ako 220 miliónov eur. Zavedenie 13. dôchodku vo výške polovice priemerného dôchodku by mali jednorázovo vyplácať v roku 2018 a 2019. Uvažujú aj o zrušení doplatkov za lieky pre seniorov a zavedenie dôchodcovských kariet, ktoré by poskytovali zľavy na určité potraviny, lieky, či iné služby. Dôchodcovia a študenti by mohli po vlakoch, využívať zadarmo aj autobusy, ktoré by pre nich k železničným staniciam jazdili zadarmo. Opatrenia by sa mohli dotknúť aj postgraduálnych študentov, ktorí v súčasnosti musia platiť za cestovné lístky. O zmenách sa ešte nerozhodlo a stále sa o nich diskutuje.
Stroje ohrozujú polovicu pracovných miest
9. 4. 2018
To, že vaše miesto nahradí robot, je pravdepodobné na 57 percent. Automatizácia sa totiž zvyšuje z roka na rok a Slovensko ohrozuje podľa prieskumu OECD najviac spomedzi krajín patriacich do tejto organizácie.
V posledných rokoch sme za západnými krajinami v nástupe strojov zaostávali, terajší nedostatok pracovnej sily však celý proces zdynamizoval. Nová priemyselná revolúcia však môže priniesť aj nové možnosti a nové pracovné miesta, podľa podnikateľov však zatiaľ na ne nie sme pripravení. Štúdia OECD dodáva, že medzi krajinami existujú veľké rozdiely, na Slovensku môže byť ľahko automatizovateľných 33 percent pracovných miest, v Nórsku iba šesť. To je dané zameraním Slovenska na priemysel, kde je veľký priestor na zavádzanie robotickej výroby. Stav si uvedomuje aj ministerstvo hospodárstva a venujem sa mu aj v rámci Stratégie hospodárskej politiky do roku 2030, ktorá sa dostala tento týždeň do pripomienkového konania. Kľúčom k tomu, aby sa Priemysel 4.0, ako sa automatizácia nazýva, stal pre Slovensko príležitosťou, a nie katastrofou, má byť školstvo.