Zmeny daní pri konsolidácii verejných financií
21. 10. 2024
Mení a dopĺňa sa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Cieľom zákona je na jednej strane vytvorenie predpokladov pre konsolidáciu verejných financií a na druhej strane podpora malých firiem a živnostníkov.
Pokiaľ ide o úpravy v oblasti dane z pridanej hodnoty dochádza k zvýšeniu základnej sadzby dane, pričom sa zároveň dochádza k zvýšeniu aktuálne uplatňovanej zníženej sadzby dane z 10 % na 19 % zo základu dane, ako aj zachovanie zníženej sadzby dane vo výške 5 % zo základu dane, za súčasnej úpravy zoznamu tovarov a služieb podliehajúcich týmto zníženým sadzbám dane.
Cieľom novely zákona o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve je zmena spôsobu financovania materských škôl, kedy presunom kompetencií pri materských školách z originálnych kompetencií na prenesený výkon štátnej správy sa zníži percento podielových daní poukazovaných obciam. Ďalším vplyvom na výšku podielu dane z príjmov fyzických osôb, obcí a vyšších územných celkov je premietnutie konsolidačných opatrení vo vzťahu k DPFO, kedy predpokladaný vyšší výnos tejto dane bude smerovaný do štátneho rozpočtu na zníženie schodku rozpočtu verejnej správy. Uvedené dopady si vyžiadali úpravu podielu územných samospráv na výnose DPFO, pričom suma podielu obcí a vyšších územných celkov vyplývajúca z doterajších prognóz zostáva zachovaná, to znamená, že percento podielu na DPFO sa znižuje len vo výške objemu konsolidačných opatrení prijímaných za účelom konsolidácie verejných financií.
K
„Daňová dáma“ zaútočí na Komisiu zo stredu
25. 3. 2019
Klimatické zmeny, kybernetická bezpečnosť, imigrácia a pracovné miesta novej generácie. To sú priority novej kandidátky na post predsedu Európskej komisie a súčasnej eurokomisárky pre hospodársku súťaž Margrethe Vestagerovej. Jej súčasný predseda Jean-Claude Juncker skončí koncom mája a práve vtedy sa bude konať aj voľba jeho nástupcu. Hlasovať budú poslanci, ktorí vzídu z blížiacich sa volieb do Európskeho parlamentu.
Do volieb pôjde Vestagerová ako najväčšie eso strany Aliancie liberálov a demokratov za Európu. Je zaujímavé, že ani ona, ani nikto z ich sedemčlenného tímu nebude „Spitzenkandidat“, teda líder. Všetci kandidáti sa budú striedať napríklad aj v televíznych diskusiách. Ich najväčšími súpermi budú sprava Manfred Weber za ľudovcov a zľava Frans Timmermans za socialistov.
Starodôchodcovia by si mali polepšiť
23. 3. 2019
Vládny kabinet v utorok (19. 3.) odobril s pripomienkami návrh poslancov NR SR z Mosta-Híd na zmenu zákona o sociálnom poistení. Podľa návrhu, ktorý je v parlamente v druhom čítaní, sa majú upraviť podmienky nároku na vyrovnávací príplatok pre starodôchodcov.
Poslanci koaličného Mosta-Híd Irén Sárközy a Peter Antal chcú novelou dosiahnuť, aby nárok na vyrovnávací príplatok malo viac starodôchodcov. Reagujú tak aj na prax Najvyššieho súdu SR pri rozhodovaní sporov týkajúcich sa starobného dôchodku. Navrhujú znížiť potrebný počet rokov československých období dôchodkového poistenia z najmenej 25 rokov na 15 rokov.
Z garančného poistenia vyplatila vlani poisťovňa 16 miliónov eur
20. 3. 2019
V roku 2018 Sociálna poisťovňa vyplatila mesačne priemerne 142 dávok garančného poistenia a za celý rok to bolo 1702 dávok.
Je to o niečo viac ako v roku 2017, keď ich bolo mesačne priemerne 121 a za rok 1446. Priemerná mesačná výška dávky na jeden prípad pritom vlani predstavovala 1517,59 eura, čo je menej ako v roku 2017, keď to bolo 1587,37 eura. Podľa informácií poisťovne medziročne však vzrástli celkové výdavky na túto dávku a v roku 2018 Sociálna poisťovňa na výplatu dávky garančného poistenia vynaložila 2,58 milióna eur, v roku 2017 to bolo 2,29 milióna eur. Na úhradu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie zo základného fondu garančného poistenia Sociálna poisťovňa vlani zaplatila viac ako 13,5 milióna eur, v roku 2017 o takmer tri milióny menej. V roku 2018 tak celkové výdavky zo základného fondu garančného poistenia predstavovali viac ako 16 miliónov eur.
Železnice sa dohodli s odborármi
18. 3. 2019
Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) sa v rámci kolektívneho vyjednávania dohodla s odborovými centrálami na raste miezd v najbližších dvoch rokoch. Informoval o tom hovorca ZSSK Tomáš Kováč.
Od 1. marca tohto roka sa tak všetkým zamestnancom zvyšuje tarifná mzda o 30 eur a vybraným profesiám stúpne pohyblivá zložka mzdy (prémie) v priemere o 25 eur. Od 1. januára 2020 by sa tarifná mzda mala všetkým zamestnancom zvýšiť o ďalších 30 eur. Vybraným profesiám sa zasa od apríla budúceho roka má zvýšiť pohyblivá zložka mzdy v priemere o ďalších 20 eur. "Pri tomto výsledku sú dôležité dve veci. Prvou je, že sa nám podarilo dohodnúť navýšenie miezd až na dva roky, čo je pre zamestnancov istotou do budúcnosti, a tou druhou je, že z pôvodného návrhu 'všetkým rovnako' sme dokázali časť zvýšenia presunúť do variabilnej zložky – to znamená, že tí, ktorí chcú pracovať viac, si môžu aj viac zarobiť. Aj o tom je transformácia firmy, ktorú sme začali ešte v roku 2016," priblížil predseda predstavenstva a generálny riaditeľ ZSSK Filip Hlubocký. Stretnutia s odborármi v rámci série kolektívnych vyjednávaní, ktorých predmetom bol mzdový nárast zamestnancov ZSSK, prebiehali od novembra 2018 do marca 2019. Pôvodné návrhy zamestnávateľa a jedenástich odborových centrál sa výrazne líšili, ale v stredu 13. marca došlo k dohode.