Zlodej, ktorý si chce zachovať celú kožu, musí pohnúť rozumom. Aj keď si to neradi priznávame, zlodeji spravidla hýbu viac rozumom ako poctivci. Asi preto sa majú v živote oveľa lepšie.

Čím je krajší obal, tým bezcennejšie je vnútro.

Ľudský strach z vecí rastie úmerne s ich neobvyklosťou.

Absolútne nezmyselnú aktivitu je absolútne nemožné zastaviť.

Nikdy sa nedá vedieť, aká hlboká je mláka, až kým do nej nevstúpime.

Odkladanie vylučuje nudu – ten, kto všetko odkladá, nemá nikdy pocit, že nemá čo robiť.

Najdôležitejšou úlohou civilizácie je naučiť politikov myslieť.

V politike prostriedy svätia prostriedky.

Politik je ako futbalový tréner. Dostatočne múdry na to, aby zhrua pochopil hru, a dosť hlúpy na to, aby si myslel, že ju môže vyhrať.

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

„Ďuro, slady nepríde ku stolu?“ „Nie pane, dnes ráno ste ju ráčili zastreliť.“ „Ach áno, už si spomínam. Akurát som netušil, že preto bude tak dlho naštvaná.“

Storočného slovenského slorda sa pýtajú na jeho záľuby. „Ženy a poľovačky.“ „A na čo najradšej poľujete?“ „No predsa na ženy.“