Zmeny daní pri konsolidácii verejných financií
21. 10. 2024
Mení a dopĺňa sa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Cieľom zákona je na jednej strane vytvorenie predpokladov pre konsolidáciu verejných financií a na druhej strane podpora malých firiem a živnostníkov.
Pokiaľ ide o úpravy v oblasti dane z pridanej hodnoty dochádza k zvýšeniu základnej sadzby dane, pričom sa zároveň dochádza k zvýšeniu aktuálne uplatňovanej zníženej sadzby dane z 10 % na 19 % zo základu dane, ako aj zachovanie zníženej sadzby dane vo výške 5 % zo základu dane, za súčasnej úpravy zoznamu tovarov a služieb podliehajúcich týmto zníženým sadzbám dane.
Cieľom novely zákona o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve je zmena spôsobu financovania materských škôl, kedy presunom kompetencií pri materských školách z originálnych kompetencií na prenesený výkon štátnej správy sa zníži percento podielových daní poukazovaných obciam. Ďalším vplyvom na výšku podielu dane z príjmov fyzických osôb, obcí a vyšších územných celkov je premietnutie konsolidačných opatrení vo vzťahu k DPFO, kedy predpokladaný vyšší výnos tejto dane bude smerovaný do štátneho rozpočtu na zníženie schodku rozpočtu verejnej správy. Uvedené dopady si vyžiadali úpravu podielu územných samospráv na výnose DPFO, pričom suma podielu obcí a vyšších územných celkov vyplývajúca z doterajších prognóz zostáva zachovaná, to znamená, že percento podielu na DPFO sa znižuje len vo výške objemu konsolidačných opatrení prijímaných za účelom konsolidácie verejných financií.
K
Daňové riaditeľstvo vystríha pred podozrivými telefonátmi
23. 7. 2009
Daňová správa SR zaznamenala v poslednom období podozrivé telefonáty na mobilné čísla daňových subjektov.
Neznáma osoba sa v nich predstavuje
ako zamestnanec daňového úradu a telefonicky vyžaduje poskytnutie osobných
údajov o daňovom subjekte. Z uvedeného dôvodu upozorňuje všetky daňové
subjekty, že Daňová správa SR týmto spôsobom osobné údaje nespracúva a odporúča
daňovým subjektom, aby vo svojom
vlastnom záujme telefonicky neposkytovali žiadne osobné údaje.
Daňová správa SR zaznamenala v poslednom období podozrivé
telefonáty na mobilné čísla daňových subjektov, v ktorých sa neznáma osoba predstavuje
ako zamestnanec daňového úradu a telefonicky vyžaduje poskytnutie osobných
údajov o daňovom subjekte. Z uvedeného dôvodu upozorňuje všetky daňové
subjekty, že Daňová správa SR týmto spôsobom osobné údaje nespracúva a odporúča
daňovým subjektom, aby vo svojom
vlastnom záujme telefonicky neposkytovali žiadne osobné údaje.
HNONLINE
Podaných už viac ako milión daňových priznaní
22. 7. 2009
K polovici júla tohto roka podali daňové subjekty celkovo 1 084 407 daňových priznaní k dani z príjmov za minulý rok.
Najviac daňových priznaní podľa Daňového riaditeľstva SR
podali samostatne zárobkovo činné osoby, a to 540 154. Fyzické osoby v
pracovnoprávnom vzťahu podali vyše 397 000
priznaní a počet právnických osôb, ktoré podali daňové
priznanie za minulý rok, dosiahol 146 501.
V tomto roku daňové úrady vyhoveli aj 87 % žiadateľov, ktorí požadovali
predĺženie lehoty na podanie daňového priznania. Tento podiel je porovnateľný s
minulým rokom, kedy úrady kladne vyhoveli 88 % žiadateľov. Počet podaných žiadostí o
predĺženie lehoty celkovo dosiahol 23
293. Kladne vybavených bolo 20 248 žiadostí, z ktorých 17 729 podali fyzické
osoby a 2 519 právnické osoby. Daňový úrad na žiadosť daňovníka alebo z
vlastného podnetu môže štandardnú lehotu na podanie daňového priznania, ktorá
je do konca marca, predĺžiť najviac o tri mesiace. Ak daňový subjekt v
predchádzajúcom roku poberal aj príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí, môže
správca dane na základe žiadosti predĺžiť lehotu na podanie daňového priznania
najviac o šesť mesiacov.
Od januára bude podpora v nezamestnanosti dlhšia
22. 7. 2009
Od januára sa štát lepšie postará o ľudí, ktorí v budúcom roku stratia prácu. Poberanie podpory v nezamestnanosti sa uľahčí a predĺži.
Na tom o
koľko, sa ešte musia odbory dohodnúť s ministerstvom práce.
Odbory
navrhujú zmierniť podmienky vzniku
nároku na dávku tak, aby si žiadateľ platil poistenie v nezamestnanosti v
posledných troch rokoch aspoň jeden rok. Ministerstvo navrhuje platenie
poistenia v nezamestnanosti dva
roky. V súčasnosti je potrebné byť poistený v posledných štyroch rokoch
najmenej tri roky.
Zmeniť sa má
aj doba vyplácania podpory. Zo súčasného pol roka na deväť mesiacov. Podľa
návrhu by dĺžka podpory mala byť odstupňovaná podľa doby poistenia. Podľa
odborov by dlhšie mal poberať dávku ten, čo si platil dlhšie poistenie.
Rokovania odborárov
s ministerstvom sa začnú vo štvrtok.
Minimálna hodnota stravného lístka pre zamestnanca
21. 7. 2009
Minimálnu hranicu, ktorú zamestnanec musí dostať a pod ktorú firma nesmie ísť stanovil zákon. Firma teda nemôže znížiť hodnotu stravných lístkov a zdôvodniť to krízou.
Zamestnanec
sa môže brániť aj vtedy, ak firma nechce poskytnúť gastrolístky vôbec.
Firmy
zvyčajne poskytujú zamestnancom tieto benefity:
Druh
benefitu: Percento
zamestnávateľov:
-
Rôzne formy príspevkov na stravovanie 98,5 %
-
Služobný telefón 84,3 %
-
Pitný režim 79,5 %
-
Príspevky pri príležitosti životného jubilea 71,8
%
-
Príspevky na doplnkové dôchodkové pripoistenie 62,3
%
-
Príspevky na kultúru 54,3 %
-
Príspevky na vzdelávanie 50,3 %
-
Príspevky na šport 41,5 %
Základným
pravidlom je, že stravný lístok má mať takú hodnotu, aby si zaň zamestnanec
mohol zabezpečiť hlavné jedlo a nápoj k nemu. Pri výške príspevku na stravu sa vychádza zo sumy určenej na
stravné pri pracovnej ceste. Naposledy sa táto suma upravovala v apríli
a aktuálne je 3,60 € pri pracovnej ceste 5 až 12 hodín. Hodnota
stravovacej poukážky musí predstavovať najmenej 75 %.
Minimálna
hodnota poukážky na zakúpenie
jedného hlavného jedla tak v súčasnosti predstavuje 2,70 €. Niektoré
spoločnosti svojim zamestnancom
vyplácajú aj poukážky v hodnote pohybujúcej sa v hodnote 3
až 3,30 €. Príspevok zamestnávateľa je tiež ohraničený zákonom a môže predstavovať
akúkoľvek sumu v rámci rozpätia, ktoré tvorí 55 % ceny jedného
hlavného jedla a 55 % sumy stravného pri pracovných cestách v trvaní
5 až 12 hodín.
V prípade,
že zamestnávateľ nedáva zamestnancom stravné poukážky, hodnotí sa to ako
nevyplatenie mzdy a to sa chápe ako trestný čin. Poškodení zamestnanci
môžu postupovať rovnako, ako keby im zamestnávateľ nevyplatil mzdu.
Poskytovanie
stravného upravuje aj Zákonník práce.