Zmeny daní pri konsolidácii verejných financií
21. 10. 2024
Mení a dopĺňa sa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Cieľom zákona je na jednej strane vytvorenie predpokladov pre konsolidáciu verejných financií a na druhej strane podpora malých firiem a živnostníkov.
Pokiaľ ide o úpravy v oblasti dane z pridanej hodnoty dochádza k zvýšeniu základnej sadzby dane, pričom sa zároveň dochádza k zvýšeniu aktuálne uplatňovanej zníženej sadzby dane z 10 % na 19 % zo základu dane, ako aj zachovanie zníženej sadzby dane vo výške 5 % zo základu dane, za súčasnej úpravy zoznamu tovarov a služieb podliehajúcich týmto zníženým sadzbám dane.
Cieľom novely zákona o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve je zmena spôsobu financovania materských škôl, kedy presunom kompetencií pri materských školách z originálnych kompetencií na prenesený výkon štátnej správy sa zníži percento podielových daní poukazovaných obciam. Ďalším vplyvom na výšku podielu dane z príjmov fyzických osôb, obcí a vyšších územných celkov je premietnutie konsolidačných opatrení vo vzťahu k DPFO, kedy predpokladaný vyšší výnos tejto dane bude smerovaný do štátneho rozpočtu na zníženie schodku rozpočtu verejnej správy. Uvedené dopady si vyžiadali úpravu podielu územných samospráv na výnose DPFO, pričom suma podielu obcí a vyšších územných celkov vyplývajúca z doterajších prognóz zostáva zachovaná, to znamená, že percento podielu na DPFO sa znižuje len vo výške objemu konsolidačných opatrení prijímaných za účelom konsolidácie verejných financií.
K
Minimálna mzda neovplyvní odvody živnostníkov
21. 9. 2009
Od budúceho roka nebude minimálna mzda minimálnym vymeriavacím základom pre platenie odvodov živnostníkov.
Minimálnym vymeriavacím základom pre platenie sociálnych a zdravotných odvodov bude už od budúceho roka 44,2 percenta z priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve. Z toho vyplýva, že v niektorom roku môžu byť odvody nižšie ako minimálna mzda v inom zase vyššie. Výška odvodov bude závisieť od toho, ako bude rásť priemerná mzda oproti minimálnej.
O minimálnej mzde sa zatiaľ nerozhodlo
15. 9. 2009
Ministerka práce vyhovela odborárskej predstave o minimálnej mzde. Navrhuje, aby sa zvýšila na 319,50 €. Tak to navrhovali aj odbory. O návrhu rozhodne vláda.
Zástupca Republikovej únie zamestnávateľov tvrdí, že takéto zvýšenie minimálnej mzdy povedie k prepusteniu desaťtisícov ľudí. Podľa neho po zvýšení minimálnej mzdy zamestnávatelia už neudržia existujúce miesta a už vôbec nevytvoria nové.
Zvýšenie minimálnej mzdy z 295,50 na 319,50 € ešte nie je isté. Vláda môže napokon podľa dokumentu ministerstva práce schváliť vyššie aj nižšie percento.
Polemiky okolo rodičovského príspevku
15. 9. 2009
Ministerstvo financií SR (MF) je proti tomu, aby od začiatku budúceho roka výška rodičovského príspevku závisela od toho, či rodič odchodom na rodičovskú dovolenku stratil alebo nestratil svoj pracovný príjem. Rodičovský príspevok je sociálnou dávkou, ktorá nie je viazaná na zaplatené poistné. Podľa MF je zaplatené poistné zohľadnené už vo výške materského príspevku, preto nesúhlasí, aby sa do štátnych sociálnych dávok zavádzala zásluhovosť.
Podľa návrhu MPSVaR rodičovský príspevok pre rodičov, ktorí sa rozhodli pre osobnú starostlivosť o dieťa, stratili svoj pracovný príjem a spĺňajú podmienky nároku na materské, by sa mal od začiatku budúceho roka zvýšiť do dvoch rokov veku dieťaťa zo súčasných 164,22 € na 256 €. Po dvoch rokoch veku dieťaťa do jeho troch rokov by sa táto dávka mala znížiť na 164,22 €. Rodičia, ktorí pred narodením dieťaťa boli nezamestnaní, resp. pracovali len krátkodobo a nesplnili podmienky nároku na materské, by od januára budúceho roka mali rodičovský príspevok poberať naďalej v súčasnej výške 164,22 €.
Systém vyplácania rodičovského príspevku v dvoch úrovniach kritizujú aj odborári. Odborári upozorňujú na to, že rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka a poskytuje sa osobám, ktoré sa ocitli v určitej sociálnej situácii. Konfederácia odborových zväzov preto považuje navrhnuté znenie za diskriminačné.
Ministerstvo práce navrhuje rodičovský príspevok poskytovať len rodičom, ktorí sa rozhodnú pre osobnú starostlivosť o dieťa a nevykonávajú žiadnu zárobkovú činnosť. Rodičia, ktorí sa rozhodnú pre vstup do zamestnania alebo návrat na trh práce ešte pred skončením nároku na rodičovský príspevok, by mali mať nárok na nový jednorazový príspevok vo výške 25 % sumy poberaného rodičovského príspevku. Ak rodičovi, ktorému bol jednorazový príspevok poskytnutý, vznikne z dôvodu osobnej starostlivosti o dieťa opakovane nárok na rodičovský príspevok, navrhuje sa poskytovať tento príspevok vo výške 75 % zo sumy rodičovského príspevku za príslušné kalendárne mesiace. Štát bude aj naďalej platiteľom poistného na starobné dôchodkové poistenie, invalidné poistenie a zdravotné poistenie za rodičov, ktorí sa rozhodnú pre osobnú starostlivosť o dieťa a ktorým sa bude poskytovať rodičovský príspevok.
Vo svojom programovom vyhlásení sa vláda zaviazala k tomu, že bude presadzovať postupné zvyšovanie rodičovského príspevku v časovom horizonte do roku 2010 tak, aby saturoval stratu pracovných príjmov rodiča aspoň na minimálnej úrovni. Počas súčasnej vlády sa rodičovský príspevok zvyšoval vždy v septembri podľa zákonného mechanizmu, ktorý sa zaviedol ešte pred nástupom terajšieho kabinetu. Počas štyroch zvyšovaní rodičovského príspevku, ku ktorému došlo za súčasnej vlády sa táto dávka upravila smerom nahor celkovo o 23,8 €.
Návrh novely zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení
11. 9. 2009
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR (MPSVR) odporúča, aby sa od začiatku budúceho roka dočasne občanom zabránilo v prístupe k doplnkovému dôchodkovému sporeniu. Vyplýva to z návrhu novely zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení, ktorá má byť účinná od 1. januára budúceho roka.
Rezort financií počas pripomienkového konania upozornil, že táto právna úprava je neštandardná a nesúhlasí s ňou ani Národná banka Slovenska. Žiadajú dočasné obmedzenie platného uzatvárania účastníckych zmlúv s novými klientami z navrhovanej novely zákona vypustiť.
MPSVR požaduje, aby doplnkové dôchodkové spoločnosti nemohli platne uzatvárať zmluvy s novými klientami dovtedy, kým právoplatne nezosúladia štatúty svojich fondov a dávkové plány so zmenami navrhovanými v zákone o doplnkovom dôchodkovom sporení.
Ministerstvo financií považuje návrh na dočasné obmedzenie uzatvárania nových zmlúv za nedostatočne odôvodnený. Štatúty doplnkových dôchodkových fondov budú podľa ministerstva financií pre všetkých účastníkov doplnkového dôchodkového sporenia záväzné bez ohľadu na to, či uzatvorili účastnícku zmluvu ešte pred ich zosúladením s novým zákonom. Podľa ministerstva financií jediným dôvodom pre neuzatváranie nových zmlúv z dôvodu prijatia nového zákona môže byť zmena dávkových plánov.
Navrhovanou novelou zákona sa okrem iného majú zliberalizovať prestupy medzi doplnkovými dôchodkovými spoločnosťami. Správcovia penzijných úspor si poplatok za prestup klienta do inej spoločnosti nebudú môcť účtovať v prípade, ak dobrovoľný penzijný sporiteľ bude chcieť zmeniť spoločnosť po troch rokoch od uzatvorenia zmluvy o sporení v treťom pilieri. Spoločnosť na poplatok za prestup k inému správcovi úspor nebude mať nárok ani vtedy, ak je sporiteľ zamestnancom zamestnávateľa, ktorý nemá uzatvorenú zamestnávateľskú zmluvu s doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou, s ktorou má prestupujúci účastník uzatvorenú zmluvu.