Zmeniť sa musia dane aj dôchodky
21. 9. 2020
Naša ekonomika dostane najbližších sedem rokov z rozpočtu, eurofondov a ďalších finančných nástrojov viac ako 40 miliárd eur, ktorých využitie je podmienené zavádzaním reforiem.
Pomocnú ruku našej ekonomike by mohla v prípade prehlbujúcich sa problémov podať aj Národná banka Slovenska. „Premýšľame nad úľavami obmedzujúcich podmienok na to, aby mohli banky vôbec úverovať. Nechcem predbiehať, no ešte v septembri budú na stole opatrenia, ktoré by mohli situáciu trochu zlepšiť,“ uviedol počas HN konferencie Finančné riadenie podnikov viceguvernér Národnej banky Slovenska Ľudovít Ódor s tým, že posledné slovo bude mať Banková rada NBS. Tá podmienky poskytovania úverov sprísnila v novembri. Napríklad žiadatelia o akýkoľvek nový úver musia mať od januára podiel celkových splátok k príjmu menší ako 60 percent.
(Zdroj: hnonline.sk)
Ako platí SZČO poistné po ukončení PN
12. 3. 2018
Sociálna poisťovňa pripomína samostatne zárobkovo činným osobám, ktoré sú povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistené, že v období práceneschopnosti (dokladovanej lekárom) nemusia platiť poistné, a to ani v prípade, ak im nevznikne nárok na dávku nemocenské.
Poistné v takom prípade SZČO neplatia odo dňa uznania dočasnej PN lekárom, pričom samotné poistenie im naďalej trvá. Ak by však PN trvala dlhšie ako 52 týždňov, po uplynutí tohto obdobia si SZČO poistenie musia samé prerušiť v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne. Doklad o svojej práceneschopnosti preukazuje SZČO v pobočke len pri nárokovaní si na dávku nemocenské a nemusí tieto doklady preukazovať aj odboru výberu poistného kvôli plateniu poistného. Poistné tak po ukončení PN zaplatí SZČO len za tie dni, keď už bola práceschopná. Ak by platila poistné aj počas PN-ky v plnej výške, vznikol by preplatok. V takom prípade môže SZČO požiadať pobočku o jeho vrátenie prostredníctvom neformálnej žiadosti, teda listu.
Sociálno-právna ochrana detí a sociálna kuratela
9. 3. 2018
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky predložilo do legislatívneho procesu vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ktorý bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2017.
Vláda posilní finančnú podporu starostlivosti príbuzných a blízkych o deti, o ktoré sa nestarajú ich biologickí rodičia, aby čo najviac takýchto detí vyrastalo v rodinnom prostredí. Zároveň podporí dostupnosť rôznych foriem odbornej pomoci ohrozeným a rizikovým rodinám s deťmi, zameraných na podporu plnenia funkcií rodiny a bude pokračovať v procese deinštitucionalizácie náhradnej starostlivosti vrátane odbornej pomoci zameranej na zotrvanie detí v starostlivosti ich rodičov, resp. na návrat detí do rodičovskej starostlivosti.
Zákon je právnym predpisom verejnoprávnej povahy, ktorý upravuje opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately tak, aby bolo zrejmé, v ktorých situáciách sa výkon rôznych opatrení môže ponúkať, v ktorých situáciách sa musí ponúkať resp. odporučiť odborná pomoc a kedy nastala situácia, kedy sa musí zasiahnuť. Právna úprava umožňuje voľbu a uplatňovanie rôznych opatrení v závislosti od situácie, v ktorej sa dieťa alebo plnoletá fyzická osoba nachádza, a ktoré musia zároveň plne podporovať konštrukciu rodinného práva, že umiestnenie dieťaťa v zariadení na výkon rozhodnutia súdu musí byť krajným a dočasným riešením, pričom náhradné rodinné prostredie ako aj zariadenie musí utvárať podmienky (pokiaľ je to možné) na udržiavanie vzťahov dieťaťa s jeho rodičmi a rodinou.
Právna úprava je postavená na:
- zásade prednosti prirodzeného rodinného prostredia – zotrvanie detí v prirodzenom rodinnom prostredí a návrat detí do prirodzeného rodinného prostredia v prípade ich vyňatia je absolútnou prioritou,
- zásade prednosti umiestňovania detí, ktoré nemôžu vyrastať vo svojom prirodzenom rodinnom prostredí do náhradnej osobnej starostlivosti (s primárnym zameraním na príbuzných dieťaťa), ak to nie je možné, tak do pestúnskej starostlivosti pred starostlivosťou v zariadeniach na výkon rozhodnutia súdu,
- zásade prednosti umiestňovania detí umiestnených v zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately na základe rozhodnutia súdu v profesionálnych rodinách pred inými organizačnými zložkami týchto zariadení,
- zásade prednosti vykonávania súdneho rozhodnutia v samostatne usporiadaných skupinách zriadených v samostatných domoch alebo bytoch, ak nie je možné umiestniť dieťa v profesionálnej rodine zariadenia,
- zásade zachovávania súrodeneckých vzťahov a nerozdeľovania súrodencov,
- zásade umiestňovania detí, o ktoré sa nemôžu z rôznych dôvodov starať ich rodičia, čo najbližšie k ich prirodzenému rodinnému prostrediu,
- zásade integrácie detí, ktoré si vyžadujú osobitnú, resp. zvýšenú starostlivosť.
Doprava zamestnancov poskytovaná zamestnávateľom z pohľadu ZDP
9. 3. 2018
Jednou z legislatívnych zmien v zdaňovaní fyzických osôb, ktoré priniesla novela zákona č. 344/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s účinnosťou od 1. januára 2018 je zavedenie oslobodenia od dane na nepeňažné plnenie, ktoré poskytne zamestnávateľ za účelom zabezpečenia dopravy pre zamestnanca na miesto výkonu práce a späť.
Na to, kde sa zamestnávateľ rozhodne umiestniť sídlo spoločnosti, prevádzku spoločnosti, či jednoducho pracovisko pre svojich zamestnancov vplýva celý rad faktorov. Nezriedka je okolnosťami prinútený presťahovať prevádzku do iného okresu.
Mzdy porastú o päť percent
7. 3. 2018
Príchod nových investorov, ale aj investície tých súčasných prispievajú k rýchlemu rastu platov v krajine. Mzdy v krajine sa podľa prieskumu spoločnosti KPMG chystajú zvyšovať štyri z desiatich slovenských firiem. V najbližších dvanástich mesiacoch by chcelo platy zvýšiť 86 percent slovenských spoločností, takmer dve pätiny z nich o viac ako päť percent. Kým na Slovensku podľa prieskumu KPMG verí v zlepšenie ekonomickej situácie v tomto roku až 41 percent respondentov, v Českej republike to neuviedlo ani 30 percent opýtaných.
Zamestnanci môžu profitovať aj zo zmien v legislatíve. Ide o úľavy na trináste a štrnáste platy, príplatky za prácu v noci či povinnosť zamestnávateľov zverejňovať v pracovných inzerátoch základnú zložku mzdy. Či sa však život tých, ktorí chodia do práce, ako aj situácia ich rodín reálne zlepšia, nie je také samozrejmé. „Zvyšovanie platov je určite krok, ktorý pomôže zvýšiť životnú úroveň na Slovensku,“ myslí si ekonomický analytik spoločnosti Finlord Boris Tomčiak. Vyššie mzdy by tiež mohli pomôcť ekonomike, podľa Tomčiaka budú totiž domácnosti iste viac míňať, čo ešte viac podporí hospodársky rozmach. Upozorňuje však aj na riziko. „Zvyšovanie platov prinesie so sebou i rast inflácie. Na to by mali myslieť predovšetkým centrálna banka a vláda, od ktorých sa v tomto štádiu ekonomického cyklu očakáva postupné uťahovanie opaskov. Inak hrozí prehriatie ekonomiky s následnou recesiou,“ vraví Tomčiak. Možno očakávať, že finančne si polepšia najmä ľudia pracujúci vo veľkých firmách so zahraničným kapitálom. „Rast platov je skutočne najpravdepodobnejší v nadnárodných spoločnostiach. Ale i stredne veľké a veľké slovenské podniky budú musieť zvýšiť ohodnotenie svojich zamestnancov,“ dodáva analytik. Pri malých firmách bude situácia zložitejšia. „Na jednej strane musia odmeny zamestnancov zvyšovať, aby im neodchádzali do iných firiem, na druhej strane majú malé firmy často veľmi malú kapitálovú rezervu,“ vraví. Slovenskej ekonomike sa bude v tomto roku dariť a rast platov určite podporí domácu spotrebu, no možno očakávať aj iný efekt, v podobe zvýšených investícií do kapitálu. Tomčiak upozorňuje, že výrobné podniky budú nakupovať stroje a robotické zariadenia, pretože bez automatizácie nebudú schopné pokryť zvyšujúci sa dopyt po slovenských výrobkoch. Podľa analytika UniCredit Bank Ľubomíra Koršňáka sa cyklické oživenie európskych ekonomík prejavuje aj na trhu práce. „Nielen na Slovensku, ale prakticky v celom regióne pozorujeme pokles nezamestnanosti sprevádzaný zvýrazňujúcim sa nedostatkom dostupnej pracovnej sily, čo sa následne prejavuje aj na vyššom tlaku na rast miezd. Vo väčšine krajín regiónu pritom mzdy v minulom roku rástli dokonca o niečo rýchlejšie ako na Slovensku,“ vraví Koršňák. Rast miezd podľa neho prechádza naprieč odvetviami ekonomiky. „Hoci sa očakáva, že aktuálny ekonomický cyklus sa pomaly blíži k svojmu vrcholu, situácia na trhu práce by sa zásadnejšie nemala zmeniť ani v tomto roku. Nedostatok vhodnej a dostupnej pracovnej sily v regióne bude naďalej tlačiť aj na rast miezd, pričom dynamika ich rastu by sa mohla ďalej zrýchľovať. Na druhej strane, z rastu miezd viac ukrojí inflácia, a tak predpokladáme, že reálny rast miezd na Slovensku sa udrží v priemere na úrovniach tesne nad tri percentá,“ vraví Koršňák. To by malo naďalej podporovať aj spotrebu domácností, dynamika jej rastu by podľa očakávaní analytikov mohla ostať približne na úrovniach, ktoré sme videli v minulom roku.
(Zdroj: spravy.pravda.sk)