Zmena životného minima
10. 8. 2021
Dňa 23. 6. 2021 bolo v Zbierke Zákonov vyhlásené Opatrenie MPSVR č. 244/2021 Z. z. o úprave súm životného minima. Nakoľko sa od sumy životného minima odvodzujú dôležité ekonomické veličiny, dochádza k úprave parametrov ako je napr. daňový bonus, daňové úľavy, i štátne sociálne dávky ako je rodičovský príspevok, či prídavky na deti.
Sumy životného minima sa upravujú k 1. júlu 2021 nasledovne:
• 218,06 € mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu,
• 152,12 € mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu,
• 99,56 € mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa a o nezaopatrené dieťa.
Na daňové účely sa používa parameter „platné životné minimum“, za ktorý sa v zmysle § 11 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov (ďalej ZDP) považuje životné minimum platné k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia. To znamená, že zvýšenie sumy životného minima k 1. júlu 2021 má dopad na zmenu daňových parametrov platných od 1. 1. 2022. Pri výpočte daňových parametrov a súvisiacich prepočtov sa uplatňuje matematicky spôsob zaokrúhľovania.
Výška súm nezdaniteľných častí základu dane (NČZD) a daňových veličín, ktoré sa určujú ako príslušné násobky životného minima, je pre zdaňovacie obdobie roku 2022 nasledovná:
- ročná NČZD na daňovníka je vo výške 21-násobku platného životného minima, t. j. 21 × 218,06 = 4 579,26 €
- mesačná NČZD na daňovníka je vo výške jednej dvanástiny z jej ročného nároku, t. j. 4 579,26 : 12 = 381,61 €
- NČZD na manželského partnera je vo výške 19,2-násobku platného životného minima, t. j. 19,2 × 218,06 = 4 186,75 €
- parameter 44,2-násobok životného minima pri výpočte NČZD daňovníka je vo výške 9 638,25 € [44,2 × 218,06]
- parameter 63,4-násobok životného minima pri uplatnení NČZD na manželského partnera je vo výške 13 825,00 € [63,4 × 218,06]
- parameter 92,8-násobok životného minima pri uplatnení progresívneho zdaňovania je vo výške 20 235,97 € [92,8 × 218,06]
- parameter 176,8-násobok životného minima pri uplatnení progresívneho zdaňovania je vo výške 38 553,01 € [176,8 × 218,06] a parameter jedna dvanástina zo sumy 176,8 násobku životného minima pri uplatnení progresívneho zdaňovania je vo výške 3 212,75 € [38 553,01 : 12].
K
Platy politikov budú zmrazené do roku 2015
11. 10. 2012
Platy politikov budú zmrazené do roku 2015
Poslanci by tak až do roku 2015 nemali mať plat aj spolu s paušálnymi náhradami vyšší ako 3 576 eur. Platy majú politici zmrazené od roku 2011.
U sudcov a prokurátorov, naopak, porastú platy podľa rastu priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve. Návrh rozpočtu počíta so zvýšením platu sudcu priemerne o 230 eur zo súčasných 3 432 eur na 3 660 eur.
Základný plat sudcu je 1,3-násobok platu poslanca. Sudcovia a prokurátori sa vyhnú aj osobitnej 5-percentnej dani, ktorou vláda zdaní príjmy politikom.
Vláda ustúpila vysokoškolákom pri odvodoch z dohôd
11. 10. 2012
Minister práce ponúkol vysokoškolákom, ktorí avizovali protestné zhromaždenia, riešenie pri odvodoch z práce na dohodu.
Naznačil, že by vyššie odvody mali vysokoškoláci pri práci na dohodu platiť až od istej sumy.
O tom, či študenti ponuku príjmu, rozhodne valné zhromaždenie študentskej rady na víkendovom zasadnutí.
Výška odvodov sa pritom rozdelí podľa viacerých skupín ľudí. Študenti, invalidní a výsluhoví invalidní dôchodcovia budú platiť 29,8 percenta na celé dôchodkové poistenie, taktiež garančné aj úrazové. Výnimka vyšších odvodov platí pre mladých do 18 rokov a pri mesačnom zárobku do 66 eur.
Títo študenti stredných škôl tak budú platiť odvody v rovnakej forme ako v súčasnosti, teda iba na garančné.
Spokojný s platom učiteľa je každý šiesty učiteľ
8. 10. 2012
Na Slovensku zarába učiteľ o štvrtinu menej ako jeho kolega v Česku.
S prácou je na Slovensku spokojných 47 percent učiteľov, s platovým ohodnotením je spokojných len 15 percent učiteľov.
Slovenskí pedagógovia zarábajú priemerne o 25 percent menej ako ich kolegovia v Českej republike.
Brusel môže posudzovať dane, platy a dôchodky
5. 10. 2012
Ak bude návrh štátneho rozpočtu Slovenska postavený na nereálnych príjmoch či podhodnotených výdavkoch, Európska komisia ho neumožní schváliť.
Aby sa zabránilo vysokým deficitom a dlhom, Brusel môže od vlády požadovať vyššie dane, menšie platy pre štátnych zamestnancov či nižšie penzie. Takéto zásahy zatiaľ komisia uplatňuje len pre krajiny, ktoré čerpajú pomoc, ako Grécko, Írsko, Portugalsko a Španielsko.
Po novom však chce Brusel hovoriť do rozpočtov všetkých 17 krajín eurozóny.