Zmena zákona o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou
26. 3. 2025
V oznamovacích povinnostiach zdravotnej poisťovne, podľa ktorých je zdravotná poisťovňa povinná vypracovať a predkladať úradu a ministerstvu zdravotníctva aj ďalšie údaje vo forme výkazov, hlásení, prehľadov alebo iných správ ustanoveným spôsobom v ustanovenom rozsahu a v ustanovených termínoch, dochádza k zmenám.
Spôsob, rozsah a termíny predkladania ďalších údajov ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva po dohode s ministerstvom financií. Povinnosť predkladať úradu a ministerstvu zdravotníctva údaje o DRG úhradách bude podrobne upravená vo všeobecne záväznom právnom predpise – novelou vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR č. 522/2023 Z. z. o predkladaní údajov z účtovníctva, štatistickej evidencie a ďalších údajov zdravotnou poisťovňou.
Do povinností zdravotnej poisťovne sa v zmysle zmluvy doplnila nová povinnosť pre zdravotné poisťovne poskytovať úradu a ministerstvu zdravotníctva údaje za kalendárny štvrťrok do 60 dní od skončenia kalendárneho štvrťroka za každého poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti, s ktorým sa zdravotná poisťovňa dohodla na úhrade zdravotnej starostlivosti podľa klasifikačného systému, samostatne o
- výškach úhrad za poskytnutú zdravotnú starostlivosť podľa klasifikačného systému vrátane pripočítateľných položiek a súvisiacej zdravotnej starostlivosti,
- výškach úhrad za pripočítateľné položky podľa klasifikačného systému,
- súčte efektívnych relatívnych váh za hospitalizačné prípady uhrádzané podľa klasifikačného systému, ktoré zdravotná poisťovňa uznala,
- počte uznaných hospitalizačných prípadov uhradených podľa klasifikačného systému,
- súčte efektívnych relatívnych váh za hospitalizačné prípady, ktoré zdravotná poisťovňa neuznala,
- počte neuznaných hospitalizačných prípadov,
- výškach úhrad za poskytnutú ústavnú zdravotnú starostlivosť uhradenú mimo klasifikačného systému.
K
Ako si nasporiť na vysoký dôchodok? Súkromný systém dosiahol zisky až 150 percent
31. 1. 2024
Dôchodkové fondy majú za sebou úspešný rok. To sa odrazilo na zhodnotení uložených úspor, ako aj na príleve nových sporiteľov.
Podľa Asociácie dôchodkových správcovských spoločností vlani do druhého piliera dobrovoľné vstúpilo viac ako 86 366 sporiteľov. A ďalších 8 600 mladých ľudí pribudlo vďaka novozavedenému automatickému vstupu po tom, ako začnú byť aktívni na pracovnom trhu.
Tretí pilier sa zase tešil z viac ako polmiliardového nárastu hodnoty úspor. V percentuálnom vyjadrení v tomto smere dokonca prekonal podielové fondy aj sporivý pilier. Čo sa týka minuloročnej priemernej výkonnosti, rozpätie pri starobnom dôchodkovom sporení aj doplnkovom dôchodkovom sporení bolo približne rovnaké, od približne troch percent až po takmer 20 percent, s výnimkou jediného dlhopisového fondu druhého piliera so stratou −1,83 percenta.
Dôchodkové sporenie je však behom na dlhé trate, viac vypovedajúci je tak pohľad na to, ako uložené peniaze zarábajú za dlhšie časové úseky...
B
Inflácia v eurozóne porastie pomalšie, slabší bude aj rast HDP
30. 1. 2024
Prieskum bol zverejnený deň po tom, ako Európska centrálna banka (ECB) ponechala úrokové sadzby nezmenené.
Inflácia v eurozóne by tento rok nemala dosiahnuť takú úroveň, ako sa pôvodne očakávalo. Ukázal to v piatok zverejnený kvartálny prieskum ECB známy ako Prieskum profesionálnych prognostikov (Survey of Professional Forecasters – SPF).
Ten zároveň zmiernil inflačné očakávania aj na rok 2025, smerom nadol však upravil aj odhad vývoja ekonomiky menového bloku. TASR o tom informuje na základe správ agentúry Reuters a portálu RTTNews.
ECB uviedla, že akékoľvek diskusie o termíne prvého zníženia sadzieb sú zatiaľ predčasné. Najnovšie vyhliadky prognostikov však poukazujú na miernejšiu infláciu v tomto roku, než predpokladali pôvodne, čo opäť posilnilo očakávania trhov, že ECB v dohľadnej dobe pristúpi k zníženiu úrokových sadzieb.
Prognostici predpokladajú, že spotrebiteľské ceny v eurozóne vzrastú tento rok o 2,4 %. V predchádzajúcej prognóze z konca októbra počítali s tohtoročnou infláciou na úrovni 2,7 %. Miernejší rast oproti pôvodnému odhadu stanovili aj na rok 2025. Pôvodne počítali s rastom o 2,1 %, teraz predpokladajú, že inflácia sa v budúcom roku spomalí na 2 %. Na rok 2026 ponechali odhad nezmenený, a to na úrovni 2 %.
Aj čo sa týka dlhodobejších vyhliadok, teda do konca roka 2028, prognostici predpokladajú infláciu na úrovni 2 %. Pôvodne očakávali, že dosiahne 2,1 %...
B
Vo Vysokých Tatrách zvyšovali daň z ubytovania. Podnikatelia dali podnet prokuratúre
30. 1. 2024
Primátor Vysokých Tatier avizuje, že mesto si v spolupráci s budúcim ministerstvom cestovného ruchu posvieti na daňové úniky pri výbere poplatku.
VYSOKÉ TATRY: V meste Vysoké Tatry sa s platnosťou od 1. marca tohto roka zvýši miestna daň za ubytovanie. Tú platia hostia v ubytovacích zariadeniach za každé jedno prenocovanie počas svojho pobytu v horách. Poplatok porastie zo súčasných dvoch eur na 3,50 eura, čo je 75-percentný nárast.
Hlasovaním o novom všeobecne záväznom nariadení, ktoré túto daň upravuje, rozhodli ešte v polovici decembra minulého roku mestskí poslanci vo Vysokých Tatrách. Pôvodný návrh samosprávy pritom počítal so zvýšením až na štyri eurá. Nárok na 50-percentnú zľavu na dani z ubytovania budú mať kúpeľní hostia, ktorým liečebný pobyt vo Vysokých Tatrách odporúča ošetrujúci lekár.
Od dane za ubytovanie sú oslobodené osoby do 18 rokov veku, držitelia preukazu osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, držitelia preukazu osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom, vrátane sprievodcu a osoby v hmotnej núdzi.
Hotelierom sa zvyšovanie poplatku nepáči a kritizujú ho. Združenie cestovného ruchu Vysoké Tatry, ktoré zastrešuje viac ako 200 tatranských podnikateľov, krátko po zvýšení dane z ubytovania avizovalo podanie podnetu na preskúmanie zákonnosti prijatého nariadenia. V polovici januára tohto roka sa Tatranci skutočne obrátili na Okresnú prokuratúru v Poprade...
B
Výška platu sa podľa prieskumu nezmenila u takmer 28 percent opýtaných aj napriek inflácii
30. 1. 2024
Vyššie životné náklady sa zamestnávatelia snažili pokryť u 21,5 percenta respondentov.
Vyplýva to z prieskumu spoločnosti Endered, o ktorom informoval Trumpeter. Čiastočne prilepšené dostalo 50,8 percenta opýtaných. Napriek tomu však uviedli, že prilepšenie k platu nebolo dostačujúce. Je chvályhodné, že väčšina zamestnávateľov aspoň čiastočne zohľadnila zvýšené náklady na život, či už formou zvýšenia platu alebo formou iných zamestnaneckých benefitov. Nie každý zamestnávateľ si to mohol dovoliť.
Nasledovali pracovné prostredie a kultúra firmy (28,1 percenta), pracovná rovnováha a flexibilita (24,1 percenta), možnosti profesionálneho rozvoja (23,9 percenta), spätná väzba a hodnotenie práce (18,7 percenta) a stotožnenie sa s víziou, cieľmi a stratégiou spoločnosti (7,2 percenta). Najžiadanejším nefinančným benefitom, a to u 70 percent opýtaných, je príspevok na stravovanie aspoň v optimálnej výške 7,80 eura.
V prieskume sa zamestnanci vyjadrili aj k tomu, či sa cítia pre svojho zamestnávateľa dôležití. V tomto smere nemalo 43,1 percenta opýtaných žiaden pocit a nevedelo to vyhodnotiť. Ďalších 27 percent respondentov cíti, že je pre svojho zamestnávateľa dôležitých a 10,2 percenta veľmi dôležitých. Dojem, že nie sú dôležití, uviedlo 7,5 percenta respondentov a 2,2 percenta označilo, že nie sú vôbec dôležití.
Väčšina účastníkov prieskumu sa v roku 2024 neobáva zhoršenia svojej pracovnej situácie. Svoje pracovné očakávania hodnotilo 30,8 percenta respondentov pozitívne. Veľmi pozitívne očakávania má 15,1 percenta zamestnancov a neutrálne 43,7 percenta.
Najdôležitejším faktorom pri zmene práce by bol v roku 2024 plat. Túto možnosť vybralo v prieskume 84,3 percenta opýtaných. Nepeňažné benefity považuje za dôležité 54 percent respondentov a 37,5 percenta opýtaných oceňuje prístup nadriadeného...
B