Zmena zákona o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou
26. 3. 2025
V oznamovacích povinnostiach zdravotnej poisťovne, podľa ktorých je zdravotná poisťovňa povinná vypracovať a predkladať úradu a ministerstvu zdravotníctva aj ďalšie údaje vo forme výkazov, hlásení, prehľadov alebo iných správ ustanoveným spôsobom v ustanovenom rozsahu a v ustanovených termínoch, dochádza k zmenám.
Spôsob, rozsah a termíny predkladania ďalších údajov ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva po dohode s ministerstvom financií. Povinnosť predkladať úradu a ministerstvu zdravotníctva údaje o DRG úhradách bude podrobne upravená vo všeobecne záväznom právnom predpise – novelou vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR č. 522/2023 Z. z. o predkladaní údajov z účtovníctva, štatistickej evidencie a ďalších údajov zdravotnou poisťovňou.
Do povinností zdravotnej poisťovne sa v zmysle zmluvy doplnila nová povinnosť pre zdravotné poisťovne poskytovať úradu a ministerstvu zdravotníctva údaje za kalendárny štvrťrok do 60 dní od skončenia kalendárneho štvrťroka za každého poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti, s ktorým sa zdravotná poisťovňa dohodla na úhrade zdravotnej starostlivosti podľa klasifikačného systému, samostatne o
- výškach úhrad za poskytnutú zdravotnú starostlivosť podľa klasifikačného systému vrátane pripočítateľných položiek a súvisiacej zdravotnej starostlivosti,
- výškach úhrad za pripočítateľné položky podľa klasifikačného systému,
- súčte efektívnych relatívnych váh za hospitalizačné prípady uhrádzané podľa klasifikačného systému, ktoré zdravotná poisťovňa uznala,
- počte uznaných hospitalizačných prípadov uhradených podľa klasifikačného systému,
- súčte efektívnych relatívnych váh za hospitalizačné prípady, ktoré zdravotná poisťovňa neuznala,
- počte neuznaných hospitalizačných prípadov,
- výškach úhrad za poskytnutú ústavnú zdravotnú starostlivosť uhradenú mimo klasifikačného systému.
K
Stavebné sporenie po novom
6. 11. 2018
Novela zákona od januára 2019 bude viesť sporiteľov k zodpovednému zadlžovaniu sa, pretože budú viac motivovaní k dlhodobému sporeniu, ktoré je podporované štátnou prémiou, pričom po nasporení požadovanej sumy majú možnosť získať aj zvýhodnený stavebný úver.
Tieto opatrenia majú smerovať k postupnému znižovaniu objemu medziúverov, pretože sa čiastočne znevýhodnia podmienky pre stavebných sporiteľov na čerpanie takýchto úverov.
Česi majú mierne navrch v zárobkoch po rozdelení federácie
2. 11. 2018
Priemerný zárobok Čecha je totiž o 5,3 % vyšší ako zamestnanca na Slovensku. Ešte výraznejšie rozdiely v mzdách pri oboch krajinách však vidno pri pohľade na regióny mimo hlavných miest. Ukázala to najnovšia analýza trhu práce portálov Platy a Profesia v Česku a na Slovensku.
Slovensko a Česká republika si v týchto dňoch spoločne pripomínajú 100. výročie vzniku Československej republiky. Rozdelenie však prinieslo aj rozdielny vývoj na trhu práce v oboch krajinách. V súčasnosti totiž slovenské zárobky za tými českými zaostávajú. Zatiaľ čo priemerný základný plat Slováka predstavuje 1207 eur v hrubom, priemerný zárobok Čecha je 1271 eur v hrubom. Odchýlky badať aj pri pohľade na regióny. "Rozdiel medzi priemerným základným platom Bratislavčana a Pražana predstavuje 1,9 %. Zamestnanec v českom hlavnom meste má na výplatnej páske v priemere o 26 eur viac ako pracujúci v Bratislave," vyčíslil portál.
Zárobky po rozdelení federácie?
31. 10. 2018
Priemerný zárobok Čecha je totiž o 5,3 % vyšší ako zamestnanca na Slovensku. Ešte výraznejšie rozdiely v mzdách pri oboch krajinách však vidno pri pohľade na regióny mimo hlavných miest. Ukázala to najnovšia analýza trhu práce portálov Platy a Profesia v Česku a na Slovensku.
Slovensko a Česká republika si v týchto dňoch spoločne pripomínajú 100. výročie vzniku Československej republiky. Rozdelenie však prinieslo aj rozdielny vývoj na trhu práce v oboch krajinách. V súčasnosti totiž slovenské zárobky za tými českými zaostávajú. Zatiaľ čo priemerný základný plat Slováka predstavuje 1207 eur v hrubom, priemerný zárobok Čecha je 1271 eur v hrubom. Odchýlky badať aj pri pohľade na regióny. "Rozdiel medzi priemerným základným platom Bratislavčana a Pražana predstavuje 1,9 %. Zamestnanec v českom hlavnom meste má na výplatnej páske v priemere o 26 eur viac ako pracujúci v Bratislave," vyčíslil portál. Platový rozdiel je ešte vyšší v regiónoch mimo hlavných miest oboch štátov. V tomto prípade predstavuje až 11,5 %, teda 116 eur v hrubom vyjadrení. "Dôvodom vyšších rozdielov mimo hlavných miest sú najmä regionálne rozdiely, pričom vyššie sú práve na Slovensku," ukázala analýza. Kým rozdiel medzi priemerným základným platom v Bratislave a na území mimo neho predstavuje vyše 36 %, medzi Prahou a zvyškom Česka je rozdiel nižší iba o necelých 25 %.
Pokles nezamestnanosti už bude miernejší
29. 10. 2018
Pokles nezamestnanosti na Slovensku už nebude rádovo v percentách ako v minulosti, ale bude miernejší, čo je však v súčasnej situácii prirodzené. V diskusnej relácii TA3 V politike to konštatoval minister práce Ján Richter (Smer-SD). Miera nezamestnanosti sa môže podľa neho čoskoro dostať aj pod hodnotu 5 %, ale ďalší pokles bude už len pomalý.
V septembri tohto roka bola miera nezamestnanosti na úrovni 5,38 percenta, oproti augustu bola nižšia o 0,04 percentuálneho bodu (p.b.). Minister tento výsledok hodnotí pozitívne. "September má svoje špecifiká, prihlasujú sa absolventi stredných škôl. Napriek ich prílivu tam je stále mierny pokles," vyzdvihol. Podľa opozičnej poslankyne SaS Jany Kiššovej hodnotiť mesačné štatistiky nemá veľký zmysel, dôležitý je dlhodobý trend. "Máme celosvetovú konjunktúru, mali by sme sa pozrieť, či sme tieto dobré časy využili," upozornila. Podľa nej to tak nie je a stále sme v oblasti nezamestnanosti najhorší z V4. Zároveň si myslí, že v súčasnosti nie je na Slovensku až takým problémom nezamestnanosť, ale skôr to, že aj mnohí pracujúci žijú v chudobe. "Aj toto by malo byť prioritou vlády. Vláda robí všetko preto, aby platy nerástli," tvrdí poslankyňa. Podľa Kiššovej je v súčasnosti potrebné hovoriť najmä o udržateľnej zamestnanosti. Vláda podľa nej podporuje vznik mnohých pracovných miest, ktoré sú s nízkou pridanou hodnotou a následne zanikajú. "Otázkou je, koľko nás stáli umelo vytvorené pracovné miesta a ako sú udržateľné," vyhlásila.