Zmena zákona o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou
26. 3. 2025
V oznamovacích povinnostiach zdravotnej poisťovne, podľa ktorých je zdravotná poisťovňa povinná vypracovať a predkladať úradu a ministerstvu zdravotníctva aj ďalšie údaje vo forme výkazov, hlásení, prehľadov alebo iných správ ustanoveným spôsobom v ustanovenom rozsahu a v ustanovených termínoch, dochádza k zmenám.
Spôsob, rozsah a termíny predkladania ďalších údajov ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva po dohode s ministerstvom financií. Povinnosť predkladať úradu a ministerstvu zdravotníctva údaje o DRG úhradách bude podrobne upravená vo všeobecne záväznom právnom predpise – novelou vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR č. 522/2023 Z. z. o predkladaní údajov z účtovníctva, štatistickej evidencie a ďalších údajov zdravotnou poisťovňou.
Do povinností zdravotnej poisťovne sa v zmysle zmluvy doplnila nová povinnosť pre zdravotné poisťovne poskytovať úradu a ministerstvu zdravotníctva údaje za kalendárny štvrťrok do 60 dní od skončenia kalendárneho štvrťroka za každého poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti, s ktorým sa zdravotná poisťovňa dohodla na úhrade zdravotnej starostlivosti podľa klasifikačného systému, samostatne o
- výškach úhrad za poskytnutú zdravotnú starostlivosť podľa klasifikačného systému vrátane pripočítateľných položiek a súvisiacej zdravotnej starostlivosti,
- výškach úhrad za pripočítateľné položky podľa klasifikačného systému,
- súčte efektívnych relatívnych váh za hospitalizačné prípady uhrádzané podľa klasifikačného systému, ktoré zdravotná poisťovňa uznala,
- počte uznaných hospitalizačných prípadov uhradených podľa klasifikačného systému,
- súčte efektívnych relatívnych váh za hospitalizačné prípady, ktoré zdravotná poisťovňa neuznala,
- počte neuznaných hospitalizačných prípadov,
- výškach úhrad za poskytnutú ústavnú zdravotnú starostlivosť uhradenú mimo klasifikačného systému.
K
Osobitný bankový odvod je vlastne dvojité zdanenie
6. 11. 2019
Banky na Slovensku za osem rokov odviedli na daniach viac ako 1,2 miliardy eur a 97 miliónov eur do Fondu ochrany vkladov. Osobitný bankový odvod, kam banky uhradili ďalších 1,16 miliardy eur, je vlastne dvojité zdanenie. Uviedla to v stanovisku Slovenskej bankovej asociácie (SBA) k zmene osobitného bankového odvodu jej hovorkyňa Diana Priechodská Brodnianska. Pripomenula, že odvod sa mal platiť len do vytvorenia jednotného európskeho rezolučného fondu, ktorý vznikol v roku 2015 a má kryť náklady spojené s prípadnou finančnou krízou.
Do dnešného dňa slovenské banky ešte aj do tohto fondu odviedli 110 miliónov eur. Slovensko je jediná krajina EÚ, ktorá prispieva dvakrát na ten istý účel. Podľa Priechodskej Brodnianskej nie je pravda, že banky poskytujú menej úverov. Práve naopak, ich počet je najvyšší v histórii aj vďaka atraktívnym úrokovým sadzbám. Na Slovensku môžu klienti čerpať úvery s úrokovými sadzbami, ktoré sú tretie najnižšie v eurozóne.
Spomalenie ekonomiky zatiaľ nenúti zamestnávateľov prepúšťať
4. 11. 2019
Spomalenie rastu slovenskej ekonomiky by sa zatiaľ nemalo podpísať pod výrazné prepúšťanie v podnikoch. Ak sa firmy rozhodnúť pristúpiť k znižovaniu počtu zamestnancov, o prácu vo veľkých firmách pravdepodobne prídu ľudia v skúšobnej dobe alebo dohodári. Ukázal to prieskum, ktorý pre TASR dala vypracovať ČSOB banka na vzorke 617 respondentov. Firmy nie sú nútené v dôsledku slabšieho hospodárskeho rastu pristúpiť k prepúšťaniu.
Túto možnosť v prieskume uviedlo až 87,5 percenta opýtaných, urobiť tak musí iba 12,5 percenta firiem. Spomedzi nich viac ako tretina uviedla, že prepúšťať plánuje nevýkonných zamestnancov, ďalších 18 percent firiem prepustí dohodárov a 18 percent firiem sa rozlúči so zamestnancami v skúšobnej dobe. Z hľadiska veľkosti obratu sa do prieskumu zapojilo málo malých firiem. V prípade veľkých podnikov plánuje prepúšťať zamestnancov v skúšobnej dobe 18 percent firiem, 34 percent spomedzi týchto zamestnávateľov plánuje prepustiť brigádnikov. V prípade stredne veľkých firiem pätina prepustí dohodárov. Prieskum tiež ukázal, že ak sa firmy rozhodnú znižovať stavy, najviac by sa to malo dotknúť Trnavského (19,6 percenta) a Prešovského kraja (18,9 percenta). Väčšina firiem sa však naprieč krajmi zhodla, že nie sú nútení prepúšťať. Najvýraznejšie túto možnosť uviedli firmy v Nitrianskom, Bratislavskom a Žilinskom kraji.
Medzinárodná spolupráca pri správe daní
30. 10. 2019
Cieľom novely zákona je zvýšenie daňovej transparentnosti a účinný boj proti nežiaducim cezhraničným daňovým praktikám spoločností.
Novela zákona má odradiť sprostredkovateľov aj daňovníkov od používania praktík potenciálne agresívneho daňového plánovania a prostredníctvom neho sa má účinne prispieť k úsiliu smerujúcemu k tomu, aby sa vytvorilo prostredie spravodlivého zdaňovania. Zákonom sa bude riadiť informovaná a odborne zdatná verejnosť, ktorá navrhuje vysoko sofistikované opatrenia cezhraničného daňového plánovania.
Predmetná novela zákona nadväzuje na doterajší dynamický vývoj v oblasti automatickej výmeny informácií a zavádza sa ním automatická výmena informácií o cezhraničných opatreniach podliehajúcich oznamovaniu medzi príslušnými orgánmi členských štátov EÚ. Na zabezpečenie tejto automatickej výmeny informácií sa zaviedla povinnosť tzv. povinných osôb (sprostredkovateľa alebo príslušného daňovníka, t. j. používateľa) podať informácie o cezhraničných opatreniach, ktoré spĺňajú aspoň jeden charakteristický znak uvedený v prílohe č. 1a návrhu zákona. Uvedená povinnosť sa vzťahuje na sprostredkovateľa t. j. osobu, ktorá cezhraničné opatrenie navrhuje, ponúka na trhu, resp. ktorá takéto opatrenie pripravuje, sprístupňuje daňovníkovi alebo ktorá riadi jeho aplikáciu u daňovníka. Sprostredkovateľom môže byť aj osoba, ktorá pri týchto aktivitách poskytuje pomoc, podporu alebo poradenstvo iným osobám. Za určitých okolností sa oznamovacia povinnosť týka aj samotného daňovníka.
Na podporu rodiny má ísť z rozpočtu v budúcom roku vyše 900-tisíc eur
28. 10. 2019
Na podporu rodiny v budúcom roku má ísť zo štátneho rozpočtu oproti očakávanej skutočnosti v tomto roku viac o 174,1 milióna eur. Celkovo majú výdavky na túto oblasť dosiahnuť 939,3 milióna eur. Počíta s tým návrh rozpočtu verejnej správy na budúci rok, ktorý už schválila vláda a prerokuje ho ešte parlament.
Verejné výdavky na politiky podpory rodiny sú v pomere k hrubému domácemu produktu (HDP) na Slovensku mierne pod priemerom krajín Európskej únie (EÚ), ale ich štruktúra je výrazne zameraná na peňažné benefity na úkor služieb. "Práve služby, ako napríklad detské jasle, sú pritom kľúčové ako nástroj podpory rodín pri zosúlaďovaní rodinného a pracovného života, začleňovaní matiek na trhu práce a znižovaní platových rozdielov medzi mužmi a ženami," uvádza rezort financií v návrhu rozpočtu. Priemerný rodič je na Slovensku na rodičovskej dovolenke takmer 24 mesiacov, podporovaná dĺžka je piata najdlhšia z porovnávaných krajín.