Murphy radí
Všeobecné ustanovenia
Neexistuje cesta, po ktorej by sa dala chyba obísť.
Skazené veci vyzerajú vždy lepšie, ako tie neskazené.
Veci sa pokazia rýchlosťou blesku, náprava trvá večnosť.
(Murphyho zákonník)
Život treba žiť
Zvykne sa hovoriť: „Pomôž si človeče a aj boh ti pomôže“. Tí opatrnejší ešte dodávajú „ak si to zaslúžiš“.
Aké je smutné utešovať sa myšlienkou, že iní sú na tom horšie (Wilde)
Najväčšou kvalitou peňazí je ich kvantita. (Spinoza)
(Zrnká úsmevu)
O manželstve a veciach s tým súvisiacich
Muž je o jednu generáciu jednoduchšie stvorenie ako žena, ba dokonca má aj o jedno rebro menej...
Muž, kým sa neožení, si nerobí ťažkú hlavu z budúcnosti.
Láska je otázkou chémie, sex zasa otázkou fyziky.
(Murphyho zákonník)
Svetlá budúcnosť
Štyria slordi pravidelne kažý štvrtok hrávajú v klube bridž. Až raz namiesto slorda Cesnacka príde jeho sluha Ďuro s odkazom: „Jeho slordstvo má dámsku návštevu. Odkazuje vám, že ak bude môcť, tak nepríde, a ak nebude môcť, tak príde.“
Storočného slovenského slorda sa pýtajú na jeho záľuby. „Ženy a poľovačky.“ „A na čo najradšej poľujete?“ „No predsa na ženy.“
Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“
(Myšlienky bez cla)
Kde končí pozemská púť
Do staroby som sa staral, aby som dobre žil, v starobe o to, aby som dobre umrel.
V živote existujú len dve istoty: to, že človek raz zomrie, a to, že dokiaľ nezomrie, musí platiť dane. Aj keď o tom všetci vedia, každý sa tomu bráni – smrti aj plateniu.
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
(Zrnká úsmevu)