Storočného slovenského slorda sa pýtajú na jeho záľuby. „Ženy a poľovačky.“ „A na čo najradšej poľujete?“ „No predsa na ženy.“

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Slovenský slord sa rozčuľuje: „A berte na vedomie, doktorko, že len čo sa postavím na nohy, nájdem si iného osobného lekára!“ „Ale prečo, vaše slordstvo_“ „Môjmu sluhovi Ďurovi ste na angínu predpísali tie isté lieky ako mne!“

Nečestná korisť nevedie k dobrým výsledkom.

Dať sa oklamať raz je nepríjemné, dva razy hlúpe a tri razy až hanebné.

Zákon vidí nahnevaného, ale nahnevaný človek nevidí zákon.

Cena informácie sa mení podľa toho, na ktorej strane kontajnera sa nachádzate.

Kto chce prežiť, musí sa správať ako rímske husi – vedieť, kedy zagágať a kedy držať zobák.

Užitočné informácie treba z človeka vytĺkať, neužitočné ho utlčú.

Zákon zmeškanej reakcie: Kým sa konečne parlament odhodlá zaujať stanovisko k niečomu dôležitému, už to nie je aktuálne.

Zákon úspornosti: Niektorí poslanci myslia iba na seba. Iní nemyslia vôbec.

Monetárny zákon: Nech politici hovoria o čomkoľvek, vždy ide o peniaze.