Murphy radí
Život je obchod
Veľké peniaze sa nezarábajú, veľké peniaze sa vymýšľajú.
Priateľ sa pozná podľa toho, čo všetko je schopný urobiť pre toho druhého.
Rozdiel medzi majstrom a plagiátorom je v tom, že majster má invenciu, zatiaľ čo plagiátor vie len napodobňovať. Preto majstrov treba hľadať so sviečkou.
(Zrnká úsmevu)
Človek očami klasikov
Nehoda ukáže, či máš skutočného priateľa a či iba meno priateľa.
Hnev bráni duchu poznať pravdu.
Duševné choroby sú: nesmierna túžba po bohatstve, po sláve, po rozkošiach a po vláde.
(Myšlienky bez cla)
Firma a práca
Kým potrebujete reklamu, tak na ňu nemáte, keď si ju konečne môžete dovoliť, tak ju už nepotrebujete.
Správa o služobnej ceste sa nepíše kvôli informovanosti šéfa, ale kvôli ochrane pisateľa.
Reorganizácia prináša vždy zmenu, ale málokedy zlepšenie.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Murphyho múdre pravdy
Ak necháme veciam voľný priebeh, pôjde to s nimi od desiatich k piatim. Ak sa ich pokúsime ovplyvniť, pôjde to s nimi od deviatich k štyrom.
Tam, kde múdry potrebuje odvahu, hlúpemu stačí šťastie.
Ak veríme v absolútnu platnosť Murphyho zákonov, potom s nimi musíme počítať v každej situácii a v každom okamihu, bez ohľadu na to, či práve opravujeme práčku, alebo na zelenej lúke nadávame na šéfa, vládu či svokru.
(Murphyho Zbierka zákonov)
Oheň a voda
Dôstojník, aby povzbudil vo vojakoch bojového ducha, zápalisto reční: - Vojaci! Teraz nadišiel veľký a slávny okamih. Dnes pôjde muž proti mužovi! Tu sa opatrne ozve vojak Ábeles: - S dovolením, nemohli by ste mi ukázať toho môjho? Ja by som sa s ním hádam aj dohodol...!
Prebieha zákopová vojna. Priateľský vojak Kohn každé ráno vystrčí zo zákopu na palici svoju prilbu a nepriateľský vojak zo zákopu naproti do nej celý deň strieľa. Aj dnes Kohn vystrčí prilbu – a nič – streľba žiadna. – Hej, prečo nestrieľaš – kričí na nepriateľa vojak Kohn. – Minuli sa mi náboje, - kričí naspäť nepriateľský vojak. – Predám za dolár kus. Ak vezmeš celú tisícku, dám ti päť percent zľavu, - ponúka vojak Kohn.
Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.
(Zrnká úsmevu)