Životné minimum od 1. júla 2018
18. 7. 2018
Sumy životného minima sa upravujú vždy k 1. júlu bežného kalendárneho roka, pričom jednotlivé sumy životného minima ustanoví opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky podľa údajov zistených Štatistickým úradom SR, ktoré jeho úplné znenie vyhlási uverejnením v Zbierke zákonov SR.
V tomto roku k úprave súm životného minima došlo opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 196/2018 Z. z., podľa ktorého sa za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú spoločne sa v období od 1. júla 2018 do 30. júna 2019 považuje suma alebo úhrn súm
205,07 eura mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu
143,06 eura mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu
93,61 eura mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa alebo o nezaopatrené dieťa.
Oproti predchádzajúcemu obdobiu (t.j. od 1. júla 2017 do 30. júna 2018) suma životného minima sa pre jednu plnoletú fyzickú osobu zvýšila zo sumy 199,48 eur na sumu 205,07 eur, t.j. o 2,803 %. Životné minimum pre jednu plnoletú fyzickú osobu je pomerne dôležitou referenčnou hodnotou z pohľadu zmeny iných veličín, nakoľko výška životného minima ovplyvňuje viaceré dávky a príspevky, ako napr. rodičovský príspevok, prídavok na dieťa, tzv. minimálne výživné na dieťa, daňový bonus, ale aj nezdaniteľné časti základu dane a podobne.
Zvýšenie sumy životného minima má nasledujúci dopad na iné veličiny:
• rodičovský príspevok sa od 1. januára 2019 zvýši na sumu 220,70 eur,
• prídavok na dieťa od 1. januára 2019 bude vyplácaný v sume 24,34 eur a príplatok k prídavku na dieťa v sume 11,41 eur,
• od 1. júla 2018 je rodič, ktorému bola súdom uložená povinnosť platiť na dieťa minimálne výživné, povinný platiť výživné v sume 28,08 eur mesačne,
• pre rok 2019 bude nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka predstavovať sumu 328,12 eur mesačne alebo sumu 3 937,35 eur ročne,
• daňový bonus na jedno dieťa pre rok 2019 bude v sume 22,17 eur mesačne alebo v sume 266,04 eur ročne,
• základ dane z príjmov fyzických osôb, po prekročení ktorého dochádza ku kráteniu ročnej nezdaniteľnej časti základu dane, predstavuje pre rok 2019 sumu 20 507 eur.
Daň z príjmov sa nevyrubí a neplatí, ak celkové zdaniteľné príjmy daňovníka v roku 2019 nepresiahnu sumu 1 968,67 eur. Daň sa nevyrubí a neplatí, ak za rok 2019 nepresiahne sumu 17 eur.
Druhý pilier skončí v tomto roku pravdepodobne v mínuse
29. 12. 2009
Úspory v druhom dôchodkovom pilieri v tomto roku skončia pravdepodobne v mínuse. Aj v prípade najbezpečnejších konzervatívnych fondov. Dôvodom je údajne opatrné investovanie správcovských spoločností po vládnej zmene pravidiel pre II. pilier a rast cien. Scenár sa môže opakovať aj v budúcom roku, keďže podľa ekonómov majú ceny rásť ešte výraznejšie.
Šanca na rast nezanikla. Kým nominálne zhodnotenie v dôchodkových fondoch sa pohybuje od začiatku tohto roka od 0,72 % v rastovom do 1,57 % v konzervatívnom, inflácia bola do novembra na úrovni 1,7 %. Keďže priemer inflácie za celý rok môže ešte klesnúť, šancu zarobiť si majú tak len úspory v konzervatívnom fonde.
Ako nástroj investovania pre úspory sporiteľov kapitalizačného piliera sa teraz podľa predsedu Asociácie DSS Petra Sochu používajú teraz najviac práve termínované účty.
Na konzervatívne investovanie DSS prešli kvôli novele starobného dôchodkového sporenia, ktorá začala platiť od júla. Podľa nových pravidiel sa hodnotí šesťmesačné investičné obdobie. V praxi to znamená, že ak sú úspory za toto obdobie nominálne v pluse, DSS-ky majú nárok na poplatok z výnosu, ktorý predstavuje 5,6 % z jednej šestiny zhodnotenia majetku za dané obdobie. To znamená, že pri prvom januárovom posudzovaní zhodnotenia si správcovia budú môcť odmenu vyplatiť. Ak by boli úspory sporiteľov v strate, správcovia musia hodnotu majetku dorovnať zo svojich peňazí.
Úverov na bývanie pribudlo
24. 12. 2009
Úvery, ktoré banky poskytli na bývanie, sa za november zvýšili o 65,9 milióna €. Celkový stav úverov na nehnuteľnosti predstavoval tak 9,146 miliardy €. K novembrovému rastu prispeli iné úvery na nehnuteľnosti. Došlo len k miernemu rastu hypotekárnych úverov a stav úverov stavebného sporenia dokonca poklesov.Za jedenásť mesiacov roku 2009 sa celkový stav úverov na bývanie zvýšil o 842,8 mil. €. Vyplýva to z informácií, ktoré zverejnila Národná banka Slovenska.
Slovenská sporiteľňa vygenerovala z úverov na nehnuteľnosti 24,53 %. Za ňou nasledovala VÚB banka s podielom 22,24 %. Na klasických hypotékach sa VÚB banka podieľala 37,01 percentami a Tatra banka dosiahla 27,62 %. V rámci iných úverov na nehnuteľnosti dominovala Slovenská sporiteľňa, ktorá dosiahla 52,97 %. V rámci stavebného sporenia najlepšia bola Prvá sporiteľňa s podielom 85,97 %.
Úvery na nehnuteľnosti poskytuje v súčasnosti 19 bankových domov. Licenciu na poskytovanie hypotekárnych úverov vlastní osem bánk. Hypotekárne banky v minulosti možnosti financovania bývania postupne rozširovali aj o spotrebné úvery zabezpečené nehnuteľnosťou, či iné úvery na bývanie. Tieto úvery na bývanie v niektorých prípadoch nahrádzajú klasické hypotéky. Klasické hypotekárne úvery niektoré banky poskytujú už len minimálne. V rámci stavebného sporenia na trhu pôsobia tri stavebné sporiteľne.
Daňové úľavy pre firmy investujúce do výskumu a vývoja
23. 12. 2009
Podľa vicepremiéra D. Čaploviča by bolo potrebné uvažovať o takej zmene legislatívy, ktorá by umožnila daňové úľavy pre domáce i zahraničné firmy investujúce do výskumu a vývoja. V rozhovore pre TASR vicepremiér konštatoval, že nikto nevie cielene zhodnotiť svoje zdroje lepšie, ako privátny sektor. Takéto úľavy však vzhľadom na rovnú daň nie sú nateraz možné. O tom, do ktorej oblasti zainvestujú pre svoj inovatívny rozvoj a vývoj by spoločnosti rozhodovali sami.
Európska únia požaduje, aby do oblasti výskumu a vývoja smerovali dve percentá HDP. Na Slovensku je to okolo 0,5 %. Skoro všetky prostriedky pritom pochádzajú z verejného sektora. D. Čaplovič zdôraznil, že v budúcnosti, keď sa reštartuje slovenská ekonomika, bude potrebné tento problém znovu otvoriť.
Dôsledkom nízkych investícií je pomerne slabé prístrojové a technické vybavenie vo všetkých sektoroch výskumu a vývoja, ktoré má podľa rezortu zlepšiť operačný program Výskum a vývoj.
Predčasný dôchodok
23. 12. 2009
Pred odchodom do predčasného dôchodku musí žiadateľ spĺňať niekoľko podmienok, ktoré stanovuje zákon. Nárok na skoršiu penziu vzniká osobám, ktoré boli minimálne 15 rokov dôchodkovo poistené. Okrem toho, dôležitou podmienkou je, že do štandardného dôchodku žiadateľovi nesmú chýbať viac ako dva roky. Muži teda do skoršej penzie môžu odísť vo veku 60 rokov, pri ženách rozhoduje počet detí a takisto rok narodenia. Napríklad bezdetná žena narodená v roku 1950 má nárok na predčasný dôchodok už po dovŕšení veku 58 rokov. Do predčasného dôchodku môžu odísť žiadatelia v prípade, ak dôchodok vypočítaný Sociálnou poisťovňou dosiahne minimálne 223,3 € mesačne.
Nárok na predčasný dôchodok nevznikne, ak ho Sociálna poisťovňa vypočíta nižšie, ako je 1,2-násobok životného minima pre dospelú osobu. Pre tých, ktorí si sporia aj v druhom dôchodkovom pilieri, stačí, ak bude sumu priznaného dôchodku od štátu vyššia ako 0,6-násobok životného minima, ktoré je v súčasnosti stanovené na 185,18 €.
Žiadosť o predčasný dôchodok je možné podať najviac dva razy do roka. Najlepšie je obrátiť sa priamo na najbližšiu pobočku Sociálnej poisťovne, kde spresnia, aké doklady a potvrdenia bude potrebné predložiť. Podrobné informácie sú aj na internetovej stránke poisťovne.
Treba si uvedomiť, že skorší odchod do dôchodku znamená aj stratu peňazí. Za každých 30 dní skoršieho odchodu do dôchodku sa výška zníži o 0,5 percenta.
Skorší odchod do penzie však znamená aj stratu peňazí. Za každých 30 dní, o ktoré idete do dôchodku skôr, ako by ste mali, sa vám výška dôchodku zníži o 0,5 percenta.
Medzi podmienky na priznanie predčasného dôchodku patria:
– minimálny čas dôchodkového poistenia 15 rokov
– vek na odchod do predčasného dôchodku musí byť dva alebo menej rokov ako odchod do normálneho dôchodku
– vypočítaný dôchodok musí byť vyšší ako 1,2-násobok životného minima. Pre sporiteľov v II. pilieri stačí, aby bol vyšší ako 0,6-násobok životného minima.