Kto rozkazuje iným, nepozná nemožné.

Niekedy sa nedá vedieť, kto má pravdu, ale vždy sa dá vedieť, kto je šéfom.

Práca sa roztiahne vždy tak, aby vyplnila čas, ktorý je na jej vykonanie k dispozícii.

Reči sa hovoria a chlieb sa je, alebo inými slovami, informácia, ktorú krvopotne získate, sa netýka toho, čím sa práve zaoberáte.

Peniaze sú pre človeka vzduchom. Zle sa mu bez nich dýcha.

Všetko je relatívne. Žobrák, ktorý je v otrhaných šatách, je otrhaný žobrák. Boháč v otrhaných šatách nie je otrhaný žobrák, ale originálny človek.

Koho šťastena rozmaznáva, príde o rozum.

Múdreho človeka neľaká ani chudoba, ani smrť, ani väzenie.

Zákon vidí nahnevaného, ale nahnevaný človek nevidí zákon.

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Štyria slordi pravidelne kažý štvrtok hrávajú v klube bridž. Až raz namiesto slorda Cesnacka príde jeho sluha Ďuro s odkazom: „Jeho slordstvo má dámsku návštevu. Odkazuje vám, že ak bude môcť, tak nepríde, a ak nebude môcť, tak príde.“

Mladá slady vysvetľuje pokladníčke v banke: „Ja viem, že podpis môjho muža na šeku je trochu roztrasený, ale vôbec som netušila, že sa tak roztrasie, keď naňho namierim revolver.